EÚ dá sedem miliárd eur na bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru
18. 7. 2024
Európska komisia oznámila, že vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako sedem miliárd eur vo forme grantov Európskej únie (EÚ) z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zaisťuje strategické investície do infraštruktúry. Komisia spresnila, že ide o najväčšiu výzvu v rámci súčasného programu NPE - Doprava.
Približne 83 percent finančných prostriedkov sa použije na podporu projektov, ktoré plnia ciele EÚ v oblasti klímy, čím sa zlepší a zmodernizuje sieť železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
- Železničné projekty získajú 80 percent zo siedmich miliárd eur. Revidované nariadenie o TEN-T nadobudne účinnosť od štvrtka. Finančné prostriedky budú určené na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných spojení pozdĺž základnej siete TEN-T - v Pobaltí (železnica Baltica), medzi Francúzskom a Talianskom (Lyon - Turín) a medzi Dánskom a Nemeckom (tunel Fehmarnbelt).
- Približne 20 námorných prístavov v Írsku, Španielsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, na Malte, v Litve, na Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Poľsku dostane podporu na modernizáciu infraštruktúry. Niektoré z nich umožnia dodávať pobrežnú elektrickú energiu lodiam alebo prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov.
- Práca na infraštruktúre vnútrozemských vodných ciest zlepší cezhraničné spojenia medzi Francúzskom a Belgickom (Seina - Schelda) a medzi Rumunskom a Bulharskom na Dunaji. Financie získajú aj vnútrozemské prístavy v Rakúsku, Nemecku a Holandsku na podporu európskej siete riek a kanálov pre udržateľnú dopravu.
- Pokiaľ ide o cestnú dopravu, spustenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a služieb (IDS) a vytvorenie nových, bezpečných a chránených parkovísk zvýši bezpečnosť jednotlivcov aj odborníkov.
- Projekty manažmentu letovej prevádzky budú pokračovať v rozvoji jednotného európskeho neba, aby sa letecká doprava stala efektívnejšou, bezpečnejšou a udržateľnejšou.
- Viaceré projekty umožnia väčšiu kapacitu pozdĺž koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré boli zriadené s cieľom uľahčiť dovoz a vývoz medzi Ukrajinou a Úniou. Tieto projekty zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch medzi Ukrajinou, Moldavskom a Rumunskom, zvýšenie kapacity na železničnom hraničnom priechode medzi Maďarskom a Ukrajinou, nový úsek cesty v Poľsku na hranici s Ukrajinou a štúdie a práce na integrácii ukrajinského železničného systému do EÚ.
Po schválení zoznamu 134 projektov členskými štátmi Európska komisia oficiálne prijme rozhodnutie o financovaní a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante. Z celkového počtu 408 žiadostí predložených v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa skončila 18. januára 2024, bolo vybraných 134 projektov. Financovanie Európskej únie bude mať formu grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových nákladov na projekt.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Bank of England je pripravená zvýšiť úrokové sadzby
18. 10. 2021
Guvernér britskej centrálnej banky Bank of England Andrew Bailey v nedeľu naznačil, že banka je prvýkrát od vypuknutia pandemickej krízy pripravená zvýšiť úrokové sadzby.
Podľa neho súčasný vzostup inflácie bude dočasný, no prudký vzostup cien energií ju bude tlačiť dlhší čas nahor, čím narastá riziko prognóz vyššej inflácie.
"Menová politika nemôže vyriešiť problémy na dodávateľskej strane, no budeme musieť konať, ak uvidíme riziká najmä z hľadiska stredno- a dlhodobých prognóz vývoja inflácie," cituje agentúra Reuters vyjadrenia guvernéra počas diskusie skupiny G30.
"To je dôvod, pre ktorý to Bank of England signalizovala, a toto je ďalší podobný signál, že budeme musieť konať," dodal Bailey. "Samozrejme, tento krok príde v rámci našich stretnutí o menovej politike."
Banka predpovedá britskú mieru inflácie nad štyri percentá, čo predstavuje dvojnásobok jej cieľa. Dôvodom je otváranie svetovej ekonomiky po pandemických lockdownoch, nedostatok viacerých materiálov a zamestnancov, ako aj nárast cien energií.
V
V EÚ výrazne klesá predaj áut
15. 10. 2021
Predaj nových osobných automobilov v Európskej únii sa v septembri medziročne znížil o 23,1 percenta na 718 598 vozidiel. Ide o najnižší počet za mesiac september od roku 1995.
Pokles bol z veľkej časti spôsobený nedostatočnou ponukou vozidiel v dôsledku pretrvávajúceho globálneho nedostatku polovodičov, ktorý spôsobila pandémia covid-19. Dnes o tom informovalo Európske združenie výrobcov automobilov. V Českej republike bol pokles miernejší.
Najväčšie európske automobilové trhy zaznamenali v septembri dvojciferný pokles: Taliansko o 32,7 percenta, Nemecko o 25,7 percenta, Francúzsko o 20,5 percenta a Španielsko o 15,7 percenta.
Od januára do septembra, teda za prvé tri štvrťroky, počet nových registrácií v EÚ medziročne vykazuje rast o 6,6 percenta na 7,53 milióna vozidiel.
V Českej republike sa v septembri podľa Európskeho združenia predajcov predalo medziročne o 16,2 percenta menej nových osobných áut, celkom 14 165. Za prvých deväť mesiacov roku ale počet registrácií vykazuje rast, a to o 9,1 percenta na 161 824.
V
Británia chce riešiť nedostatok pracovných síl
15. 10. 2021
Británia ponúkne šesťmesačné pracovné víza pre 800 mäsiarov zo zahraničia, aby zabránila tomu, že bude potrebné prasatá zabíjať vo veľkom. Krajina sa potýka s nedostatkom pracovníkov v určitých profesiách aj s komplikáciami v dodávateľských reťazcoch.
Agentúra Reuters napísala, že britskí poľnohospodári tvrdia, že kombinácia vplyvov brexitu a pandémie covid-19 viedla k exodu východoeurópskych pracovníkov z bitúnkov a od spracovateľov mäsa. Zostáva im tak približne 120-tisíc svíň, ktoré nemá kto poraziť.
"Povolíme mäsiarom na bitúnkoch a ľuďom pracujúcim pri spracovaní bravčového prísť sem na obmedzenú dobu maximálne šesť mesiacov na základe programu pre sezónnych pracovníkov," povedal dnes minister životného prostredia George Eustice.
"To nám pomôže vyriešiť náš terajší problém, kedy sa ošípané nahromadili na farmách," dodal. Tvrdí, že brexit nie je hlavnou príčinou toho, že v Británii chýba pracovná sila.
V
Prvé zelené dlhopisy EÚ vyvolali rekordný záujem investorov
13. 10. 2021
Prvé zelené dlhopisy, ktoré dnes vydáva Európska únia, sa stretli s rekordným záujmom, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na informácie od hlavného manažéra ponuky.
EÚ ponúka 15-ročné dlhopisy za 12 miliárd eur, záujem však bol o dlhopisy za viac ako 135 miliárd eur. Ponuka tak bola rekordná ako z hľadiska veľkosti emisie, tak aj z hľadiska vyššieho dopytu po zelených dlhopisoch.
EÚ tak urobila prvý krok k tomu, aby sa stala najväčším emitentom dlhopisov, ktoré budú financovať aktivity priateľské k životnému prostrediu.
Z dlhopisov sa majú financovať environmentálne projekty v rámci fondu na obnovu únie po pandémii ochorenia covid-19. Budú financovať až 30 percent programu EÚ pre obnovu po covide-19, ktorý má poskytovať granty a pôžičky členským krajinám až do konca roka 2026 a k dispozícií má mať až 800 miliárd eur.
Celkovo by tak EÚ mohla vydať zelené dlhopisy až za 250 miliárd eur, čo by z EÚ urobilo najväčšieho emitenta zelených dlhopisov na svete.
Analytici BOFA Securities očakávajú, že EÚ by ročne mohla vydať zelené dlhopisy za 35 až 45 miliárd eur. To zodpovedá tomu, čo vydali všetci európski štátni a nadnárodní dlžníci v roku 2020.
V