EÚ a Francúzsko sú pripravené brániť sa voči clám USA
7. 10. 2019
Francúzsko a Európska únia sú pripravené odpovedať sankciami, ak Spojené štáty v obchodnom spore okolo spoločnosti Airbus odmietnu prijať podanú ruku a zavedú clá. Povedal to dnes francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Američania sú oprávnení zaviesť na dovoz z Európy clá vďaka verdiktu Svetovej obchodnej organizácie (WTO). "Ak americká vláda odmietne ruku, ktorú jej podáva Francúzsko a Európska únia, sme pripravení reagovať sankciami," povedal minister. Americké sankcie sú podľa neho hospodárskou a politickou chybou.
WTO v stredu povolila Spojeným štátom uvaliť dovozné clá na tovary z EÚ v hodnote 7,5 miliardy amerických dolárov (6,86 miliardy eur) za nelegálne dotácie pre európskeho výrobcu lietadiel Airbus. Washington ešte v stredu ohlásil nové clá na import produktov z EÚ. Od 18. októbra bude na dovoz lietadiel platiť dodatočné clo vo výške desať percent, na mnohé ďalšie tovary bude platiť clo vo výške 25 percent (na niektoré potraviny a ďalší tovar, ako je francúzske víno, škótska a írska whisky alebo syry). Hovorca francúzskej vlády Sibeth Ndiayeová v rozhovore s televíziou BFMTV a rozhlasovou stanicou RMC uviedla, že Francúzsko je pripravené zaviesť odvetné opatrenia po konzultácii s EÚ.
(Zdroj: hnonline.sk)
Sociálne siete sa stanú najnebezpečnejším miestom na internete
27. 7. 2009
Sociálne siete ako Facebook, Twitter či MySpace sa pre ich používateľov čoskoro stanú najnebezpečnejším miestom na internete. Tvrdí sa to v správe firmy z oblasti internetovej bezpečnosti.
Európska komisia kladie v posledných mesiacoch zvýšený
dôraz na ochranu používateľov internetu. Upozorňuje ich, že stránky sociálnych
sietí môžu byť pre neskúsených potenciálne nebezpečné.
Správa agentúry EÚ pre bezpečnosť informačných sietí varovala ešte v roku 2007 pred bezpečnostnými
rizikami v súvislosti s možným únikom osobných informácií na sociálnych
sieťach. Komisárka pre informačnú
spoločnosť Viviane Redingová predstavila niekoľko regulácií zameraných na
ochranu mladých používateľov.
Slovenská ochrana hospodárskej súťaže je už v súlade s pravidlami EÚ
27. 7. 2009
Európska komisia oznámila, že svoje konanie voči Slovensku za porušenie predpisov Európskeho spoločenstva končí.
Exekutíva mala výhrady voči ustanoveniu slovenského zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré
obmedzovalo právomoc Protimonopolného úradu Slovenskej republiky uplatniť
antitrustové pravidlá EÚ na odvetvia elektronických komunikácií, energetiky a
pôšt.
V piatok Komisia informovala, že slovenský zákon o ochrane
hospodárskej súťaže je už v súlade s právnymi predpismi EÚ. Podľa Komisie § 2
ods. 6 zákona predtým obmedzoval možnosti Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky účinne uplatňovať články 81 (týka sa zákazu kartelov a ďalších
obmedzujúcich podnikateľských postupov) a 82 (týka sa zákazu zneužívania
dominantného postavenia) Zmluvy o ES v prípadoch protisúťažného správania,
ktoré patrí do pôsobnosti regulačného orgánu, napríklad Telekomunikačného úradu
SR.
S platnosťou od 1. júna 2009 bolo sporné ustanovenie zmenené. Komisia preto
konanie v tomto smere ukončila. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky teraz
môže uplatňovať pravidlá EÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže bez obmedzení.
Problémy s implementovaním smernice o službách
24. 7. 2009
Podľa aktuálneho prieskumu Eurochambers pravdepodobne nestihne do konca decembra plne implementovať ustanovenia plynúce zo smernice o službách takmer každá druhá členská krajina Európskej únie. Slovensko v tejto oblasti dosiahlo výrazný pokrok.
Služby tvoria takmer 70 % HDP EÚ a zástupcovia členských
štátov a profesijných únií sa nevedeli dlhé roky dohodnúť ako tento potenciál lepšie využiť na tvorbu vnútorného
trhu celého bloku. Pôvodný návrh vyvolal nesúhlasné reakcie v mnohých
krajinách. Najproblematickejšou časťou navrhnutej predlohy Komisie bolo tzv.
pravidlo zeme pôvodu. Pokiaľ by toto pravidlo prešlo - v praxi by podnikateľovi
bolo stačilo získať povolenie prevádzkovať určité činnosti vo svojom domovskom
štáte a potom by mohol túto službu ponúkať zákazníkom v celej Únii bez ďalších
administratívnych záväzkov.
Návrh ale vzbudil nevôľu najmä v „starých členských štátoch“, ktoré sa obávali
sociálneho dumpingu. Ten by umožňoval, aby
podnikatelia využívali nižšie štandardy vo svojich domovských krajinách
a (v porovnaní so západom) tak znížili
svoje náklady, čo by viedlo k zníženiu štandárd v celej Únii.
Počas trojročného vyjednávania pred konečným schválením smernice na konci roku
2006 došlo ku značným kompromisom. V dôsledku neho firmy a živnostníci nebudú musieť žiadať v každej zemi osobitné
povolenie k pobytu alebo výkonu činnosti, no budú sa musieť podriadiť pravidlám
pre podnikanie v danom odbore, ktoré sa menia
z krajiny do krajiny.
Alarmujúce výsledky prináša najnovší prieskum Eurochambers. Na otázku, či v
niektorej členskej krajine prebehne implementácia smernice o službách „včas a
korektne“ až 40 % obchodných komôr odpovedalo záporne alebo skepticky. To
sú oveľa horšie výsledky ako podľa
januárového skúmania, kedy pesimistické vyhliadky dosahovali len štvrtinu.
Medzi lepšie prípady patrí Slovensko. Slovenská obchodná a priemyselná komora
(SOPK) tvrdí, že vláda urobila všetko pre to, aby všetky povinnosti vyplývajúce
zo smernice boli implementované včas a
dôkladne. SOPK dúfa, hospodárska kríza,
tento proces nespomalí.
Slovensko v novom EP nemá žiadny vysoký post
23. 7. 2009
Pri rozdeľovaní kresiel v Európskom parlamente ťahali nové členské krajiny za kratší koniec. Slovensko pri prerozdeľovaní postov vo výboroch a predsedníctve skončilo medzi štyrmi krajinami, ktoré nemajú žiadny.
V siedmom legislatívnom období Európskeho parlamentu (2009-2014) Slovensko
spolu s Estónskom, Lotyšskom a Slovinskom neobsadilo žiadny z postov
predsedu či podpredsedu 22 stálych výborov (každý výbor má 1 predsedu a 4 podpredsedov).
Žiadne miesto sa tejto štvorici krajín neušlo ani v predsedníctve EP (14 podpredsedov) a medzi piatimi
kvestormi.
Rokovania o tom, ktorý poslanec akú funkciu dostane tradične
prebiehali za zatvorenými dverami a sú výsledkom komplexnej štruktúry hierarchií.
Možnými kritériami sú napríklad pomer
malých versus veľkých krajín, váha
politických skupín, postavenie a profil konkrétneho poslanca a rodová
rovnosť. Nejedná sa o žiadnu presnú matematickú formulku. Podľa D´Hondtovej metódy sa však počíta to, ktorá
frakcia dostane koľko postov predsedov výborov.