Elektrina a plyn výrazne zlacneli. Pre Európu to však nie je dobrá správa
28. 2. 2024
Jedným z faktorov, ktoré sa podpísali pod znižovanie cien energií, je mierny priebeh zimy. Podzemné zásobníky po minuloročnej zime zostali naplnené na viac ako 55 percent.
Ceny energií (komodity) na burzách zažívajú neustály pokles. Od svojich maxím v roku 2022 sa prepadli o viac ako 80 percent. Vpád ruských vojsk na Ukrajinu a následné sankcie Západu vyvolali na trhoch paniku, počas ktorej sa elektrina a zemný plyn dostali v Európe na rekordné hodnoty.
Od konca roku 2022 sa však situácia stabilizovala a tieto energetické komodity postupne zlacňujú.
„Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viacero. V prvom rade podľa môjho názoru je tu priestor na pokles, keďže príčiny vysokých cien energetických komodít z leta 2021 neboli prirodzené. Išlo o premyslenú a koordinovanú snahu zo strany Ruska v predvojnovom období vytvoriť zdanie nedostatku plynu na európskom trhu, aby mohlo z vysokých cien profitovať a financovať prípravu vojnového konfliktu,“ hovorí pre Aktuality.sk Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Rusi nám plánujú zastaviť plyn
5. 9. 2014
Moskva Vám v zime zastaví plyn. Také varovanie vyslal včera ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk krajinám Európskej únie vrátane Slovenska.
Dnes však už, na rozdiel od roku 2009 môžeme počítať s dodávkami plynu cez Rakúsko a Česko. Na túto možnosť sa spolieha aj ministerstvo hospodárstva. „Slovensko je na prípadné pozastavenie dodávok energozdrojov pripravené,“ odkázala hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.
Poľsku neprekáža nízky rast cien
4. 6. 2014
Poľská ekonomika smeruje nahor a nie je potrebné podporovať rast inflácie. Verí sa, že hrubý domáci produkt (HDP) porastie o približne 3,5 %.
V takom prípade nie je potrebné pracovať s infláciou, pretože by mala stúpnuť sama od seba.
Miera inflácie v Poľsku v apríli poklesla na 0,3 %. Cieľ poľskej centrálnej banky je vo výške 2,5 %. Belka však uznáva, že miera inflácie je skutočne nízka. Predstaviteľka poľskej centrálnej banky a taktiež Medzinárodný menový fond v máji uviedli, že zníženie úrokových sadzieb v Poľsku by mohlo byť potrebné, ak by ochaboval hospodársky rast a miera inflácie by bola nízka.
Slovensko očakáva, že ho vyradia z procedúry nadmerného deficitu
4. 6. 2014
Očakáva sa, že Slovensko bude vďaka vlaňajšiemu stlačeniu deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu a prognózy jeho udržania pod touto hranicou aj v ďalších rokoch z procedúry nadmerného deficitu vyradené.
A nič by na tom nemala zmeniť ani jesenná notifikácia dlhu a deficitu, ktorá by pri zohľadnení novej metodiky ESA2010 mohla náš vlaňajší deficit napokon nad spomínané 3 % zdvihnúť.
Okrem toho sa však Slovensko v pondelok dozvie aj oblasti, v ktorých by podľa Európskej komisie mohlo pridať, aby smerovalo k udržateľnému hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Komisia bude totiž zverejňovať v rámci Európskeho semestra hospodárske odporúčania pre krajiny, ktoré vypracuje na základe reformných programov prijatých od jednotlivých členských štátov.
Budúcnosť EÚ
30. 5. 2014
Len o trochu väčší tábor tých ľudí, ktorí sa domnievajú, že to najhoršie nás ešte len čaká ako tých, ktorí si myslia, že kríza je už za nami. Nedávno publikovaný prieskum odhalil, že medzi najväčších optimistov, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ, patria Rumuni a Poliaci, naopak pesimisti sú Gréci, Taliani, Francúzi, Briti a Maďari.
Celkovo 47 % priemeru únie si myslí, že to najhoršie ešte len príde, a 44 % si myslí, že už bude len lepšie, lebo kríza je už za nami. Samozrejme v krajinách. Napriek tomu ale vo väčšine krajín neprevládajú tí, ktorí by si želali vystúpiť z únie. Až na výnimku Cypru.