Elektrina a plyn výrazne zlacneli. Pre Európu to však nie je dobrá správa
28. 2. 2024
Jedným z faktorov, ktoré sa podpísali pod znižovanie cien energií, je mierny priebeh zimy. Podzemné zásobníky po minuloročnej zime zostali naplnené na viac ako 55 percent.
Ceny energií (komodity) na burzách zažívajú neustály pokles. Od svojich maxím v roku 2022 sa prepadli o viac ako 80 percent. Vpád ruských vojsk na Ukrajinu a následné sankcie Západu vyvolali na trhoch paniku, počas ktorej sa elektrina a zemný plyn dostali v Európe na rekordné hodnoty.
Od konca roku 2022 sa však situácia stabilizovala a tieto energetické komodity postupne zlacňujú.
„Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viacero. V prvom rade podľa môjho názoru je tu priestor na pokles, keďže príčiny vysokých cien energetických komodít z leta 2021 neboli prirodzené. Išlo o premyslenú a koordinovanú snahu zo strany Ruska v predvojnovom období vytvoriť zdanie nedostatku plynu na európskom trhu, aby mohlo z vysokých cien profitovať a financovať prípravu vojnového konfliktu,“ hovorí pre Aktuality.sk Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Obľuba digitálnych platieb rastie
4. 4. 2017
Tri štvrtiny platieb v eurozóne sú platby v hotovosti. Vyhlásil to dnes prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi. Dodal, že takéto platby preto zostávajú nenahraditeľné pre ekonomiku regiónu, napriek nárastu digitálnych platieb.
Draghiho slová by mohli upokojiť Nemecko, ktoré má obavy, že ECB si dala za cieľ postupne zredukovať svoju závislosť od platieb v hotovosti v prospech iných foriem platenia. Prezident ECB vo svojom vyhlásení pri uvedení novej 50-eurovej bankovky skonštatoval, že pre ekonomiku eurozóny je hotovosť stále nenahraditeľná, dokonca aj v súčasnej digitálnej ére. ECB si objednala prieskum, ktorý onedlho zverejní. Draghi však už dnes informoval, že podľa tejto ankety tri štvrtiny, teda 75 percent všetkých platieb v eurozóne, sú platby v hotovosti. Čo sa týka hodnoty všetkých transakcií, platby v hotovosti sa na nich podieľajú niečo vyše 50 percentami. Vlaňajšie rozhodnutie ECB o postupnom stiahnutí 500-eurových bankoviek z obehu nahnevalo niektorých členov predstavenstva nemeckej centrálnej banky. Podľa nich obmedzí slobodu ľudí, ktorí by si chceli peniaze držať v hotovosti doma, a nie v banke. ECB ako argument uviedla, že bankovky s vysokou nominálnou hodnotou slúžia na financovanie zločinov a terorizmu, aj keď žiadne oficiálne údaje, ktoré by to potvrdili, neexistujú.
zdroj: hnonline.sk
Miera nezamestnanosti v EÚ klesla na dlhoročné minimum
4. 4. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne vo februári mierne klesla a je najnižšia za takmer osem rokov. Informoval o tom dnes štatistický úrad Európskej únie (EÚ). Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti v euroregióne po očistení od sezónnych vplyvov vo februári 2017 klesla na 9,5 percenta z januárových 9,6 percenta a z 10,3 percenta vo februári minulého roka. Dosiahla tak najnižšiu úroveň od mája 2009.
Nezamestnanosť v celej EÚ sa vo februári znížila na 8 percent z 8,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci a 8,9 percenta vlani. V tomto prípade ide o najnižšiu mieru nezamestnanosti od januára 2009. Eurostat odhaduje, že vo februári 2017 bolo v EÚ bez práce celkovo 19,750 milióna žien a mužov, z toho 15,439 milióna v eurozóne. V medzimesačnom porovnaní sa počet nezamestnaných v celej únii znížil o 153-tisíc a v eurozóne o 140-tisíc. Medziročne ubudlo v celom európskom bloku 1,852 milióna nezamestnaných, z toho 1,246 milióna v eurozóne. Spomedzi štátov EÚ, ktoré Eurostatu dodali údaje za február 2017, najnižšiu harmonizovanú mieru nezamestnanosti mali Česká republika (3,4 percenta) Nemecko (3,9 percenta) a Malta (4,1 percenta). Naopak, najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenali Grécko (23,1 percenta v decembri 2016) a Španielsko (18 percent). V medziročnom porovnaní miera nezamestnanosti vo februári klesla v 26 štátoch EÚ a zvýšila sa len v Dánsku (zo 6 percent na 6,4 percenta) a v Litve (z 8 percent na 8,3 percenta).
zdroj: hnonline.sk
Európa stratila jeden zo svojich piliérov
30. 3. 2017
Francúzsky Le Monde hovorí o "skoku do neznáma". "Ak ekonomika doteraz prekonávala neistotu, rokovania medzi Bruselom a Londýnom môžu situáciu zmeniť," varuje denník s tým, že "protichodné požiadavky" Britov hrozia tým, že rokovania môžu stroskotať. Pripomína, že Briti si chcú niektoré výhody členstva ponechať a toho, čo považujú za nevýhodné, ako voľný pohyb osôb, sa plánujú zbaviť.
Podľa talianskeho denníka La Repubblica sa Británia a Európska únia nikdy veľmi nemilovali, takže odchod je rovnako prirodzený ako v každom manželstve, ktoré končí rozvodom. "Európa, ktorá sa zjednotila po druhej svetovej vojne, včera (v stredu) stratila jeden zo svojich pilierov," uvádza denník a pripomína slová predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý v stredu povedal: "Už teraz nám chýbate. Ďakujem a dovidenia!" "Znie to skôr ako zbohom, než ako dovidenia," poznamenáva La Repubblica. Španielsky denník El País dnes napísal, že "nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou". Zároveň označil za iróniu osudu, že Británia ohlasuje odchod z EÚ v čase, keď si spoločenstvo pripomína 60. výročie podpísania rímskych zmlúv, teda zakladajúcich dokumentov terajšej únie. Tiež kritizoval "byrokratický, studený a umelý obraz" EÚ vzdialený od záujmov európskych občanov, ktorý je zneužívaný populistickými politikmi.
zdroj: hnonline.sk
Chystá sa veľká legislatíva pre roboty
28. 3. 2017
Poslanci Európskeho parlamentu vo februári vyzvali Európsku komisiu, aby vytvorila legislatívu pre roboty. Upravovať má prípadné škody, ktoré by roboty spôsobili a dotknúť sa má aj umelej inteligencie. Na úrovni Únie sa právnym otázkam robotiky venuje pozornosť už takmer dva roky. Vtedy Výbor Európskeho parlamentu pre právne záležitosti zriadil pracovnú skupinu pre robotiku a umelú inteligenciu.
Europoslanci teraz navrhujú napríklad povinné poistenie za škodu a vytvorenie doplnkového fondu, z ktorého by sa vyplácali kompenzácie obetiam nehôd spôsobených autonómnymi vozidlami. „Oblasť robotiky je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Novou legislatívou chceme zabezpečiť, aby boli novo vyvíjané roboty bezpečné a nemohli slúžiť na kriminálne účely alebo na ubližovanie ľuďom. Človek musí byť vždy ten, kto rozhoduje nad robotmi,“ tvrdí na margo požadovanej legislatívy slovenský poslanec Ivan Štefanec. Vo februárovom uznesení sa tiež navrhlo vytvorenie etického kódexu pre výskumníkov a dizajnérov, aby boli roboty a ich využitie v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Keďže europoslanci schválili legislatívne uznesenie, eurokomisia sa ním musí zaoberať. Otázne však stále ostáva to, aké právne postavenie sa robotom prizná. V hre je status takzvanej e-osoby s e-subjektivitou, čo by mohlo znamenať, že robot bude považovaný za akúsi právnickú osobu s právami aj povinnosťami.
Zatiaľ čo v Európe sa veľká robolegislatíva ešte len chystá, v americkom štáte Virginia bude prvý takýto zákon platiť už v júli. Historicky prvý robotický zákon na svete určuje firmám podmienky na použitie takzvaných donáškových robotov. Tie začínajú byť atraktívnou voľbou pre rôzne stravovacie prevádzky. Podľa zákona rýchlosť takéhoto „nosiča pizze“ nesmie presiahnuť 16 km za hodinu a jeho celková hmotnosť nemôže prekročiť 23 kilogramov. Pohyb robotov bude v štáte možný len po chodníkoch, prechodoch pre chodcov a cestách určených pre ľudí či cyklistov. Robot musí byť ovládateľný človekom, ktorý zaň bude niesť aj zodpovednosť.
zdroj: hnonline.sk