Elektrina a plyn výrazne zlacneli. Pre Európu to však nie je dobrá správa
28. 2. 2024
Jedným z faktorov, ktoré sa podpísali pod znižovanie cien energií, je mierny priebeh zimy. Podzemné zásobníky po minuloročnej zime zostali naplnené na viac ako 55 percent.
Ceny energií (komodity) na burzách zažívajú neustály pokles. Od svojich maxím v roku 2022 sa prepadli o viac ako 80 percent. Vpád ruských vojsk na Ukrajinu a následné sankcie Západu vyvolali na trhoch paniku, počas ktorej sa elektrina a zemný plyn dostali v Európe na rekordné hodnoty.
Od konca roku 2022 sa však situácia stabilizovala a tieto energetické komodity postupne zlacňujú.
„Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viacero. V prvom rade podľa môjho názoru je tu priestor na pokles, keďže príčiny vysokých cien energetických komodít z leta 2021 neboli prirodzené. Išlo o premyslenú a koordinovanú snahu zo strany Ruska v predvojnovom období vytvoriť zdanie nedostatku plynu na európskom trhu, aby mohlo z vysokých cien profitovať a financovať prípravu vojnového konfliktu,“ hovorí pre Aktuality.sk Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Únia chce oslabiť štáty na trhu s elektrinou
16. 8. 2017
Slovensko i ďalšie štáty môžu stratiť časť kontroly nad trhom s elektrickou energiou. Európska únia chce zobrať rozhodnutia o jeho regulácii do vlastných rúk. Navrhuje to v smernici o vnútornom trhu s touto komoditou. Naše ministerstvo hospodárstva však tvrdí, že tak zasiahne do suverenity jednotlivých krajín.
Smernicou chce únia okrem iného centralizovať riadenie prevádzky a bezpečnosť prenosovej sústavy. To by v praxi znamenalo, že rozhodnutia o tom, koľko elektriny, odkiaľ a kedy naším vedením prejde, by záviseli od nadnárodných inštitúcií. Slovenská prenosová a elektrizačná sústava by bola priamo podriadená im. Tento krok vysvetľuje tým, že cezhraničné obchodovanie s elektrinou je čoraz častejšie a únia by mala zabezpečiť rovnaké podmienky a stabilitu. a tým aj efektívnejšie výsledky. „Nekoordinované vnútroštátne politiky v oblasti zásad pre stanovovanie distribučných taríf môžu narušiť vnútorný trh,“ varujú v dokumente.
zdroj: hnonline.sk
Kto mal dostať milióny z eurofondov?
14. 8. 2017
V eurofondovej výzve ministerstva školstva na strategický výskum získali milióny eur súkromné spoločnosti a jedna súkromná vysoká škola. Ich zoznam dnes zverejnil na webe týždenník Trend.
Rezort školstva pritom doteraz mená týchto prijímateľov peňazí nezverejnil. Rebríček Trendu obsahuje desať úspešných žiadateľov, medzi ktorými figurujú aj renomované spoločnosti. Ide konkrétne o výzvu na Dlhodobý strategický výskum za 288 miliónov eur, v ktorej mohli firmy získať 40 najviac miliónov. Víťazné firmy už boli vybrané, no zmluvy podpísať nestihli. Výzvu po spustení kauzy zrušili.
Trend zoznam firiem získal pomocou jedného zo žiadateľov, ktorý má prístup do systému ITMS. Tu sa nachádzajú informácie o podaných projektoch a ich úspešnosti.
Ktoré projekty mali získať eurofondy
Centrum vedecko-technických informácií – žiadaná dotácia 37,9 milióna eur
Beset, s.r.o. – žiadaná dotácia 34,2 milióna eur
Paneurópska vysoká škola n.o. – žiadaná dotácia 35,2 milióna eur
Slovenská agentúra životného prostredia – žiadaná dotácia 32,5 milióna eur
GA Drilling, a.s. – žiadaná dotácia 24,8 milióna eur
Nano-med, s.r.o. – žiadaná dotácia 29,3 milióna eur
Medical Vision – žiadaná dotácia 30,4 milióna eur
Soitron, s.r.o – žiadaná dotácia 27,6 milióna eur
Národné lesnícke centrum – žiadaná dotácia 27,4 milióna eur
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby – žiadaná dotácia 14,9 milióna eur
zdroj: hnonline.sk
Britská vláda vydá strategické materiály ohľadom brexitu
14. 8. 2017
Britská vláda sa od budúceho týždňa chystá publikovať sériu dokumentov týkajúcu sa stratégie brexitu. K tomuto kroku pristúpi krátko pred začatím tretieho kola rozhovorov medzi Londýnom a Bruselom týkajúce sa vystúpenia Británie z Európskej únie (EÚ). Rokovania sú naplánované na 28. augusta. Informovala o tom dnes agentúra DPA.
Britský minister pre brexit David Davis vyhlásil, že dokumenty budú predstavovať "významný krok vpred" smerom k naplneniu výsledkov minuloročného referenda, keď si obyvatelia Spojeného kráľovstva zvolili opustiť Úniu. Jeden z dokumentov sa zameria na budúce hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou, vzhľadom na obavy v Dubline, že návrat k "tvrdým" hraniciam by mohol viesť k hospodárskym stratám a k pozastaveniu mierového procesu v Severnom Írsku. Ostatné dokumenty sa budú zaoberať dostupnosťou tovaru pre EÚ a Britániu a taktiež podmienkami prístupu k úradným dokumentom po tom, čo Londýn Úniu opustí.
zdroj: hnonline.sk
Tisícky Ukrajincov českým firmám nestačia
27. 7. 2017
Rok od spustenia českého vládneho pilotného projektu na získanie pracovných síl z Ukrajiny Hospodárska komora (HK) vybavila vyše tisíc žiadostí firiem o 6 404 uchádzačov o zamestnanie z Ukrajiny. Komora o tom dnes informovala novinárov.
Podľa jej odhadu vo výrobe v ČR už pracuje tretina z nich. Komora vybavuje asi 80 percent žiadostí. Firmy sa márne snažia obsadiť cez 180-tisíc pracovných miest, komora preto navrhuje rozšírenie pilotného projektu o ďalšie krajiny, napríklad Srbsko. "Firmy čelia problému, ktorý bude negatívne doliehať na celé tuzemské hospodárstvo. Majú zákazky, ale nemajú zamestnancov, ktorí by na nich pracovali. Kvalifikácia ľudí na úradoch práce nezodpovedá požiadavkám trhu, alebo sa práci vyhýbajú. Firmy preto volia krízové riešenie: zamestnávanie kvalifikovaných cudzincov aspoň s vyučením, aj napriek tomu, že zamestnávateľom takýto krok prináša nemalé dodatočné náklady na vyhľadanie vhodných uchádzačov na Ukrajine, ich dopravu, ubytovanie, zaškolenie, preklady predpisov a pracovných postupov," uviedol prezident komory Vladimír Dlouhý.
zdroj: hnonline.sk