Elektrina a plyn výrazne zlacneli. Pre Európu to však nie je dobrá správa
28. 2. 2024
Jedným z faktorov, ktoré sa podpísali pod znižovanie cien energií, je mierny priebeh zimy. Podzemné zásobníky po minuloročnej zime zostali naplnené na viac ako 55 percent.
Ceny energií (komodity) na burzách zažívajú neustály pokles. Od svojich maxím v roku 2022 sa prepadli o viac ako 80 percent. Vpád ruských vojsk na Ukrajinu a následné sankcie Západu vyvolali na trhoch paniku, počas ktorej sa elektrina a zemný plyn dostali v Európe na rekordné hodnoty.
Od konca roku 2022 sa však situácia stabilizovala a tieto energetické komodity postupne zlacňujú.
„Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viacero. V prvom rade podľa môjho názoru je tu priestor na pokles, keďže príčiny vysokých cien energetických komodít z leta 2021 neboli prirodzené. Išlo o premyslenú a koordinovanú snahu zo strany Ruska v predvojnovom období vytvoriť zdanie nedostatku plynu na európskom trhu, aby mohlo z vysokých cien profitovať a financovať prípravu vojnového konfliktu,“ hovorí pre Aktuality.sk Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Český export dosiahol v minulom roku rekordné čísla
5. 2. 2018
Export tuzemských firiem bol vlani rekordný. V cezhraničnom poňatí sa medziročne zvýšil o 5,7 percenta na 4,2 bilióna českých korún. O pätinu vzrástol export do Číny, do Nemecka české podniky vyviezli o 7,3 percenta tovaru viac. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes ČTK poskytol Český štatistický úrad.
Podiel českého exportu do EÚ zostal na úrovni 83,7 percenta. Podiel vývozu do Nemecka bol vlani 32,8 percenta celkového exportu a dosiahol 1,38 bilióna českých korún. Z hlavných exportných destinácií sa vývoz znížil len na Slovensko, a to o necelé dve percentá na 324 miliárd korún. "Českí exportéri sú na hranici svojich výrobných možností a nestíhajú držať krok s tempom rastu objednávok zo zahraničia. V raste im bráni hlavne nedostatok pracovnej sily a poslednou dobou aj nedostatok materiálu," uviedol analytik Raiffeisenbank Jakub Červenka. Podľa Asociácie exportérov na tento rok nemožno počítať s ďalším významným rastom exportu.
Brusel hrozí Slovensku žalobou
31. 1. 2018
Európska komisia (EK) v utorok vyzvala deväť členských krajín EÚ, medzi ktorými je aj Slovensko, aby do konca budúceho týždňa predložili nové účinné opatrenia na zníženie úrovne znečistenia ovzdušia. Eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella naznačil, že v opačnom prípade im hrozí právne konanie.
Komisár si v utorok predvolal "na koberec" predstaviteľov ministerstiev pre životné prostredie z Českej republiky, Francúzska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Slovenska, Spojeného kráľovstva, Španielska a Talianska. Stretnutie s nimi poňal ako "poslednú šancu" pre rezortných ministrov, aby exekutíve EÚ predstavili svoje návrhy, ako riešiť problém so znečistením ovzdušia, ktorý si v Únii každý rok vyžiada viac ako 400 000 predčasných úmrtí. Komisár Vella na tlačovej besede po rokovaní s ministrami upozornil, že za týmto vysokým počtom úmrtí sú srdcové choroby, astma a rakovina. Podľa údajov Európskej komisie (EK) jednými z hlavných znečisťovateľov v európskych mestách sú vozidlá, najmä autá s pohonom na naftu. Vella upozornil, že predvolaní ministri predniesli niektoré pozitívne návrhy, tie však nie sú "dostatočne závažné" na to, aby zmenili celkový nepriaznivý obraz týkajúci sa znečistenia ovzdušia. Komisár upozornil, že dal príslušným ministrom čas do pondelka (5.2.), aby predložili nové opatrenia, neskôr však exekutíva EÚ spresnila, že toto "ultimátum" bolo posunuté do konca budúceho týždňa, keď deväť členských krajín má Bruselu oznámiť, ako chcú dodržať právne predpisy EÚ o kvalite ovzdušia, aby sa vyhli žalobe na Súdnom dvore EÚ a prípadným finančným sankciám. Agentúra DPA uviedla, že podľa nemeckej ministerky životného prostredia Barbary Hendricksovej jej krajina potrebuje viac času na splnenie limitných hodnôt, ako požaduje Brusel. Zároveň pripustila, že 20 nemeckých miest bude aj v roku 2020 prevyšovať stanovené limity a Nemecko môže čeliť súdnej žalobe.
Zemanovo víťazstvo neovplyvní priamo ani finančné trhy, ani ekonomiku
29. 1. 2018
Znovuzvolenie Miloša Zemana za českého prezidenta neovplyvní priamo ani finančné trhy, ani ekonomiku. Analytici však očakávajú, že investori budú venovať ďalšiemu vnútropolitickému vývoju v Česku značnú pozornosť.
Víťazstvo úradujúcej hlavy štátu v prezidentských voľbách 2018 môže napomôcť aj exportu na východné trhy, tvrdia znalci pomerov. "Samotné znovuzvolenie Zemana na Hrad bude mať neutrálny dopad na českú ekonomiku. Na ekonomiku majú najväčší vplyv rozhodnutie vlády a centrálnej banky. Ani jeden z prezidentských kandidátov nemal v programe diskusie o zmene ekonomického nastavenia v ČR. Ekonomike sa darí a iba máloktorý politik by sa teraz chcel púšťať do zásadných ekonomických zmien," uviedol pre internetový server Novinky ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Podľa jeho názoru bude Miloš Zeman s určitosťou pokračovať v úzkych vzťahoch s Ruskom a Čínou, z čoho budú profitovať najmä veľké spoločnosti. Pre malé a stredné podniky v ČR je podstatne dôležitejšia podpora vnútorného spotrebiteľského trhu a využívanie európskych dotácií. Pokiaľ Zeman bude propagovať ČR na Východe, tak bude vhodné, aby vláda krajiny propagovala ČR zasa na Západe, dodal.
Macedónsko predstavilo dva kroky, ktorými chce prispieť k vyriešeniu sporu s Gréckom
26. 1. 2018
Macedónsko oznámilo ďalšie dva kroky, ktoré by mali prispieť k urýchleniu riešenia dlhoročného sporu s Gréckom o názov tejto postjuhoslovanskej republiky.
Tak medzinárodné letisko v macedónskej metropole Skopje, ako aj diaľnica spájajúca macedónsku metropolu s macedónsko-gréckou štátnou hranicou nebudú už niesť v budúcnosti meno Alexandra Veľkého. V Davose to po stredajšom rokovaní s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom oznámil predseda macedónskej vlády Zoran Zaev. Využívanie mena macedónskeho panovníka vnímali v Grécku ako "provokáciu" a "prevzatie gréckej histórie" majoritne slovanským Macedónskom. Grécko požaduje, aby si susedná krajina zmenila svoj názov, pretože rovnako sa nazýva aj najväčšia grécka provincia. Predseda tamojšej vlády Alexis Tsipras však vyjadril v stredu nádej, že veto vstupu Macedónska do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ) zo strany Atén sa po vyriešení tohto sporu stane minulosťou. Obaja lídri uviedli, že začnú uplatňovať celý rad opatrení na vybudovanie vzájomnej dôvery.