Elektrina a plyn výrazne zlacneli. Pre Európu to však nie je dobrá správa
28. 2. 2024
Jedným z faktorov, ktoré sa podpísali pod znižovanie cien energií, je mierny priebeh zimy. Podzemné zásobníky po minuloročnej zime zostali naplnené na viac ako 55 percent.
Ceny energií (komodity) na burzách zažívajú neustály pokles. Od svojich maxím v roku 2022 sa prepadli o viac ako 80 percent. Vpád ruských vojsk na Ukrajinu a následné sankcie Západu vyvolali na trhoch paniku, počas ktorej sa elektrina a zemný plyn dostali v Európe na rekordné hodnoty.
Od konca roku 2022 sa však situácia stabilizovala a tieto energetické komodity postupne zlacňujú.
„Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viacero. V prvom rade podľa môjho názoru je tu priestor na pokles, keďže príčiny vysokých cien energetických komodít z leta 2021 neboli prirodzené. Išlo o premyslenú a koordinovanú snahu zo strany Ruska v predvojnovom období vytvoriť zdanie nedostatku plynu na európskom trhu, aby mohlo z vysokých cien profitovať a financovať prípravu vojnového konfliktu,“ hovorí pre Aktuality.sk Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska únia padla opäť do recesie
19. 5. 2021
Ekonomika Európskej únie v prvom štvrťroku podľa sezónne prepočítaných údajov klesla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,4 percenta po poklese o 0,5 percenta vo štvrtom štvrťroku minulého roka.
Vo svojej spresnenej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. Potvrdil tak, že únia sa vrátila k hospodárskej recesii, za ktorou stoja hlavne obmedzenia v súvislosti s pandémiou. Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku klesla o 1,8 percenta.
V eurozóne sa hrubý domáci produkt (HDP) znížil o 0,6 percenta, zatiaľ čo vo štvrtom štvrťroku pokles predstavoval 0,7 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dva štvrťroky hospodárskeho poklesu za sebou.
Hospodárska recesia prichádza po veľmi silnom oživení z tretieho štvrťroku, keď ekonomika EÚ vykázala vzostup o 11,7 percenta, zatiaľ čo eurozóna vzrástla o 12,5 percenta.
Za týmto rastom bolo relatívne zlepšenie vývoja pandémie po druhom štvrťroku, kedy hospodárstvo naopak zaznamenalo rekordný prepad.
V medziročnom porovnaní ekonomika EÚ v prvom štvrťroku vykázala pokles o 1,7 percenta, čo je zlepšenie proti poklesu o 4,6 percenta vo štvrtom štvrťroku. Podobne medziročný prepad v eurozóne sa zmiernil na 1,8 z predchádzajúcich 4,9 percenta v závere minulého roka.
V
Nová úprava ochrany hospodárskej súťaže
17. 5. 2021
Cieľom smernice (EÚ) 2019/1 je zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom zosúladenia právomocí úradov na ochranu hospodárskej súťaže, niektorých aspektov konaní týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže, a tiež zavedením pravidiel medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov pri dožadovaní oznámenia dokumentov, pri vykonávaní inšpekcií a vymáhaní pokút.
Presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže Európskej únie zo strany Európskej komisie aj vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je základným stavebným kameňom otvoreného, konkurencieschopného a inovačného vnútorného trhu a má zásadný význam pre vytváranie pracovných miest a rast v dôležitých odvetviach hospodárstva, osobitne v odvetví energetiky, telekomunikácií, v digitálnom odvetví a v odvetví dopravy.
Cieľom súťažných pravidiel je poskytnúť každému lepšiu kvalitu výrobkov a služieb, za nižšie ceny, prostredníctvom zabezpečenia toho, aby podnikatelia medzi sebou súťažili len s využitím vlastných zásluh, bez zneužitia svojho postavenia na trhu alebo účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž. Najjednoduchším spôsobom, ako môže podnikateľ získať väčšinový trhový podiel na konkurencieschopnom trhu, je ponúknuť lepšiu cenu ako iní konkurenti. To je výhodou nielen pre spotrebiteľov; väčšia kúpyschopnosť obyvateľov podporuje produkciu, čo vo všeobecnosti povzbudzuje ekonomiku.
Fungujúca hospodárska súťaž tiež povzbudzuje podnikateľov k tomu, aby zlepšili kvalitu výrobkov a služieb, ktoré ponúkajú, aby si zákazník mohol vybrať ten produkt, ktorý mu ponúka správny pomer medzi cenou a kvalitou.
Konkurencieschopnosť v rámci Európskej únie zároveň posilňuje postavenie európskych spoločností aj vo vzťahu k svetovým konkurentom. Efektívne vymáhanie práva hospodárskej súťaže je pre dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné.
K
Európske akcie utrpeli najvýraznejší pokles v tomto roku
11. 5. 2021
Európske akcie dnes výrazne oslabili, zostúpili tak zo svojich rekordných maxím. Paneurópsky akciový index STOXX Europe 600 sa znížil o 1,97 percenta a obchodovanie uzavrel na 436,61 bodu. Zaznamenal tak najprudší pokles od konca decembra, napísala agentúra Reuters.
K prepadu európskych akciových trhov veľkou mierou prispeli technologické podniky, maloobchodné spoločnosti a firmy pôsobiace v oblasti cestovného ruchu.
Akciové trhy po celom svete sú teraz pod tlakom kvôli obavám investorov z rastúcej inflácie v Spojených štátoch, ktorá by mohla prinútiť americkú centrálnu banku (Fed) k rýchlejšiemu sprísňovaniu menovej politiky. "V krátkom období uvidíme vzostup inflácie," uviedol analytik Niall Gallagher zo spoločnosti GAM.
Poukázal v tejto súvislosti okrem iného na výrazný rast cien komodít a na súčasné problémy s nedostatkom polovodičov. Investori teraz čakajú na stredajšiu správu amerického ministerstva práce o aprílovom vývoji spotrebiteľských cien v USA.
Hlavný index nemeckých akcií DAX sa dnes znížil o 1,82 percenta na 15.119,75 bodu. Francúzsky index CAC 40 klesol o 1,86 percenta na 6267,39 bodu a index londýnskej burzy FTSE 100 sa prepadol o 2,47 percenta na 6947,99 bodu.
Výrazný pokles dnes utrpeli napríklad akcie firmy IAG, ktorá je materskou spoločnosťou britských aeroliniek British Airways. Ich cena sa prepadla o 7,4 percenta.
V
Británia a India plánujú rokovania o voľnom obchode na jeseň
5. 5. 2021
Británia a India plánujú na jeseň začať oficiálne rokovania o voľnom obchode. Uviedla to v utorok britská ministerka obchodu Liz Trussová. Ako dodala pre BBC, medzi kľúčové body bude patriť zníženie vysokých dovozných ciel.
Británia zároveň v týchto dňoch uzatvorila s Naí Dillí obchodné a investičné dohody, ktoré podľa Londýna vytvoria v Británii viac než 6 500 nových pracovných miest.
Ako uviedla agentúra DPA, britský premiér Boris Johnson a jeho indický náprotivok Naréndra Módí diskutovali v utorok prostredníctvom videohovoru, pričom sa dohodli na viacerých projektoch v oblasti zdravotníctva, technológií a energetiky.
Hodnota kontraktov dosahuje zhruba 1 miliardu libier (1,15 miliardy eur).
Obchod medzi Britániou a Indiou dosahuje ročne približne 23 miliárd libier. Britská vláda dúfa, že v najbližšom desaťročí sa tento objem podarí zvýšiť na dvojnásobok.
V