Elektrina a plyn výrazne zlacneli. Pre Európu to však nie je dobrá správa
28. 2. 2024
Jedným z faktorov, ktoré sa podpísali pod znižovanie cien energií, je mierny priebeh zimy. Podzemné zásobníky po minuloročnej zime zostali naplnené na viac ako 55 percent.
Ceny energií (komodity) na burzách zažívajú neustály pokles. Od svojich maxím v roku 2022 sa prepadli o viac ako 80 percent. Vpád ruských vojsk na Ukrajinu a následné sankcie Západu vyvolali na trhoch paniku, počas ktorej sa elektrina a zemný plyn dostali v Európe na rekordné hodnoty.
Od konca roku 2022 sa však situácia stabilizovala a tieto energetické komodity postupne zlacňujú.
„Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viacero. V prvom rade podľa môjho názoru je tu priestor na pokles, keďže príčiny vysokých cien energetických komodít z leta 2021 neboli prirodzené. Išlo o premyslenú a koordinovanú snahu zo strany Ruska v predvojnovom období vytvoriť zdanie nedostatku plynu na európskom trhu, aby mohlo z vysokých cien profitovať a financovať prípravu vojnového konfliktu,“ hovorí pre Aktuality.sk Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Širokopásmový internet bude povinný
21. 12. 2009
Nastupujúce španielske predsedníctvo hodlá rozšíriť ponuku tzv. univerzálnych služieb aj o oblasť širokopásmového internetu. Chce tým zabezpečiť, aby členské štáty povinne poskytovali svoje služby na celom svojom území. Cieľom opatrenia je predovšetkým zlepšiť prístup k internetu vo vidieckych oblastiach.Cestu na to, aby sa aj vysokorýchlostný internet považoval za univerzálnu službu, si EÚ vytvorila v novembri 2009 schválením telekomunikačného balíčka.
Universal Service Directive Európskej Únie v súčasnosti pokrýva už celú škálu služieb, medzi inými aj telefóny s pevnými linkami.
Za univerzálnu sa považuje služba, pri ktorej majú mať občania právo na to, aby do nej vstúpili. Ide o opatrenie, ktoré má aj finančný dopad.
Národným regulátorom však naďalej zostáva právo na vyhlásenie univerzálnych služieb za nepotrebné v oblastiach, kde už existuje podobná ponuka služieb.
Podľa odhadov Európskej komisie len 70 % vidieckej populácie EÚ sa v súčasnosti môže pomocou existujúcej infraštruktúry pripojiť na internet pomocou vysokorýchlostného pripojenia.
Nezamestnanosť mladých ľudí je alarmujúca
18. 12. 2009
Nezamestnanosť v čase krízy narastá výrazne vo všetkých krajinách Európskej únie. V súčasnosti sa pohybuje na úrovni 25 %. Najväčší problém je v nezamestnanosti mladých ľudí a v tom, že zamestnať sa nevedia prevažne stredne kvalifikovaní ľudia, ktorým neskôr hrozí, že sa ocitnú v pasci chudoby, z ktorej sa už len veľmi ťažko dostanú. Diskusné fórum na tému zamestnanosti a sociálnej politiky v EÚ dnes zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Pozitívne je, že narastá dopyt po vysoko kvalifikovanej pracovnej sile. Najväčšou devízou absolventov, ktorí sa rozhodnú vstúpiť na európsky pracovný trh, je viacstrannosť zručností, tímový duch, multikultúrne cítenie a jazykové schopnosti.
EÚ sa v súčasnosti preto snaží zamerať na oblasť výmenných medzikultúrnych a vzdelávacích programov, ku ktorým patrí napríklad Erazmus pre študentov vysokých škôl. EÚ intenzívne podporuje aj možnosti absolventských stáží.
Pridanou hodnotou mladých ľudí je predovšetkým inovatívny prístup k práci. Potrebujú len vhodné nasmerovanie a pozitívny mentorský prístup.
Google a internetová sloboda
17. 12. 2009
Talianske mesto Miláno stíha spoločnosť Google za hanobenie a porušovanie súkromia. Dôvodom je, že stránka Google Video zverejnila záznam o šikane chlapca s downovým syndrómom. Proti obvineniu včera protestovali štyria vrcholoví predstavitelia Google. Odvolávali sa na internetovú slobodu, ktorú zaručujú zákony EÚ.
Zmienené video zverejnila stránka Google Video v roku 2006. Talianska polícia spoločnosti Google prikázala, aby video stiahla a aby sa tí, čo chlapca šikanovali, dostali do rúk polície. Milánsky štátny prokurátor a talianska charitatívna organizácia Vivi Down podali na Google žalobu za hanobenie a porušovanie súkromia.
Google a s ním ďalšie internetové stránky sa obávajú, že v prípade výhry žalobcov vznikne v Európe precedens.
Európska smernica eCommerce, hovorí, že nie „technickí sprostredkovatelia“ – teda hostitelia internetového obsahu - sú zodpovední za obsah, ale tvorcovia videí.
Smernica eCommerce, ktorú do svojej národnej legislatívy implementovali všetky členské štáty EÚ, sa vytvorila pre poskytovateľov internetových služieb a hostiteľov webových stránok, ale nie pre vyhľadávače, povedala profesorka internetového práva na Univerzite v Sheffielde Lilian Edwardsová.
Deväť členských štátov vyhľadávače zo zodpovednosti na zverejňovaní neoprávneného obsahu používateľom do svojej národnej legislatívy vylúčilo. Taliansko tak neurobilo. Španielsko, kde agentúra na ochranú údajov vo Februári zamietla podobnú žalobu proti stránke YouTube vlastnenej spoločnosťou Google, tak urobilo.
Pre jednotný trh je dôležité, aby členské štáty zabezpečili vyhľadávačom právnu istotu a pridali ich na zoznam sprostredkovateľov, dodáva Edwardsová.
V prípade, že žalobcovia vyhrajú spor, hostiteľské stránky a vyhľadávače fungujúce ako hostitelia sa môžu pokúsiť zmeniť spôsob, akým vykonávajú svoju činnosť. Edwardsová ale namieta, že je „nerealistické“ a „technicky nemožné“, aby tieto stránky filtrovali celý svoj obsah.
Na vzdelávanie zamestnancov môžu podniky využiť 30 miliárd eur
15. 12. 2009
Sociálna implementačná agentúra (SIA) vyhlásila včera výzvu zameranú na podporu zamestnanosti zvyšovaním adaptability pracovníkov. Podniky ešte môžu využiť 30 miliárd eur. Oprávnenými žiadateľmi o nenávratný finančný príspevok môžu byť fyzické alebo právnické osoby (malé, stredné a veľké podniky).
Podmienkou je, aby žiadatelia existovali minimálne rok od zápisu do obchodného registra alebo od dátumu vzniku podľa živnostenského oprávnenia. Projekty by sa mali zameriavať na všeobecné a špecifické vzdelávanie, ktorého výsledkom nemá byť zvýšenie stupňa vzdelania.
Cieľovou skupinou projektov sú osoby, ktoré na základe pracovnej zmluvy so žiadateľom vykonávajú svoju prácu na území Slovenskej republiky, s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Indikatívna výška prostriedkov vyčlenená na výzvu je 30 miliónov eur, pričom minimálna výška pomoci pre projekt zameraný na špecifické vzdelávanie je 35 tisíc eur a maximálna výška tejto pomoci je 1,5 milióna eur. Minimálna výška pomoci na všeobecné vzdelávanie je 50 tisíc eur a maximálna výška takejto pomoci je 1,5 milióna eur. Maximum pridelených financií pre jedného žiadateľa sú 2 milióny eur.
V prípade malých podnikov intenzita pomoci pri všeobecnom vzdelávaní nesmie presiahnuť 80%, pri špecifickom vzdelávaní 45%. V prípade stredných podnikov intenzita pomoci pri všeobecnom vzdelávaní nesmie presiahnuť 70%, pri špecifickom vzdelávaní 35%. Pri veľkých podnikoch je maximálna intenzita pomoci na všeobecné vzdelávanie 60%, pri špecifickom vzdelávaní 25%.