Elektrina a plyn výrazne zlacneli. Pre Európu to však nie je dobrá správa
28. 2. 2024
Jedným z faktorov, ktoré sa podpísali pod znižovanie cien energií, je mierny priebeh zimy. Podzemné zásobníky po minuloročnej zime zostali naplnené na viac ako 55 percent.
Ceny energií (komodity) na burzách zažívajú neustály pokles. Od svojich maxím v roku 2022 sa prepadli o viac ako 80 percent. Vpád ruských vojsk na Ukrajinu a následné sankcie Západu vyvolali na trhoch paniku, počas ktorej sa elektrina a zemný plyn dostali v Európe na rekordné hodnoty.
Od konca roku 2022 sa však situácia stabilizovala a tieto energetické komodity postupne zlacňujú.
„Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viacero. V prvom rade podľa môjho názoru je tu priestor na pokles, keďže príčiny vysokých cien energetických komodít z leta 2021 neboli prirodzené. Išlo o premyslenú a koordinovanú snahu zo strany Ruska v predvojnovom období vytvoriť zdanie nedostatku plynu na európskom trhu, aby mohlo z vysokých cien profitovať a financovať prípravu vojnového konfliktu,“ hovorí pre Aktuality.sk Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Program „Mládež v akcii“
18. 3. 2010
Všetkým mladým, ktorých láka spoznávanie nových krajín, kultúr Európy, prezentovanie seba alebo svojej skupiny či organizácie v Európe, mladým, ktorí majú nápady na medzinárodné stretnutia, no potrebujú podporu, chceli by pomáhať a aj cestovať, ponúka program Mládež v akcii ešte viac možností. Projekty po vyplnení nenáročných projektových formulárov financuje z veľkej časti aj Európska únia.
Program Mládež v akcii je len jedným z mnohých programov, ktoré pre mladých pripravuje Európska komisia. Pod patronátom komisára pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež program financuje projekty, ktoré umožňujú mladým učiť sa inak, ako sú na to zvyknutí v škole. Vytvorenie takéhoto projektu sa na prvý pohľad môže zdať náročné, avšak nie je to vôbec tak: Komisia vytvorila dostupný, jednoduchý a ľahko realizovateľný program. Mladí od 13 do 30 rokov z EÚ (prípadne z ďalších krajín, ktoré sú do programu zapojené) spĺňajú základnú podmienku na to, aby o finančnú podporu svojich nápadov požiadali.
O grant na neformálne vzdelávanie môže požiadať mimovládna organizácia alebo neformálna skupina, čiže neoficiálne zoskupenie aspoň štyroch mladých vo veku od 13 do 30 rokov. Účastníci musia byť občanmi jednej z programových krajín. Finančná podpora je určená pre mladých, pre mládežníckych pracovníkov a všetkých tých, ktorých sa týka neformálne vzdelávanie.
Získať finančnú podporu, vytvoriť projekt a zažiť nevšedné veci vôbec nemusí byť náročné. Chce to iba odhodlanie, snahu a trochu energie byť aktívny.
Rakúsko sa teší na Chorvátsko v Únii
17. 3. 2010
Rakúsko verí, že Záhreb dokončí tento rok prístupové rokovania a vstúpi do Únie v roku 2012. Vyhlásil to rakúsky prezident Heinz Fischer po stretnutí so svojím chorvátskym kolegom Ivom Josipovićom vo Viedni.
Šance na to, že sa rokovania uzavrú tento rok je podľa slov Heinza Fischera veľmi dobrá. To by znamenalo, že Chorvátsko do Únie vstúpi v roku 2012.
Rakúsko podporuje tento proces ako dobrý pre Chorvátsko, pre región aj pre EÚ.
Pozvanie Josipoviča na návštevu Rakúska sa interpretuje ako jasný signál podpory pre vstup Chorvátska do Európskej únie. Návšteva sa udiala menej než tri mesiace po tom, čo bol bývalý prezident Stipe Mesić hosťom rakúskeho prezidenta počas novoročného koncertu vo Viedni.
Po inaugurácii smerovala prvá Josipovićova cesta do Bruselu, druhou zastávkou bolo Slovinsko. Včera bol chorvátsky prezident na návšetve Maďarska.
Záchranný plán pre Grécko
16. 3. 2010
Ministri financií eurozóny sa včera dohodli, že rýchlo zmobilizujú finančnú pomoc Grécku v prípade potreby. O tom, ako tento pohotovostný plán bude fungovať, však prezradili len veľmi málo.
Po stretnutí ministri vydali spoločné stanovisko v ktorom uviedli, že sa dohodli na technických záležitostiach prípadnej prvej záchrany člena eurozóny od zavedenia eura v roku 1999.
V stanovisku sa píše, že ministri Euroskupiny objasnili technické modality umožňujúce rozhodnutie vykonať koordinovanú akciu, ktoré by sa v prípade potreby dali rýchlo aktivovať.
Cieľom by nebolo poskytnúť financovanie pri priemernej úrokovej sadzbe eurozóny, skôr zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku.
Na skoncipovanie detailného návrhu záchranného plánu má byť vytvorená osobitná pracovná skupina. Návrh záchranného plánu bude predložený už na najbližšom summite hláv členských štátov koncom budúceho týždňa.
Ministrov rozdeľujú klimatické ciele
15. 3. 2010
Dnes budú ministri životného prostredia krajín EÚ diskutovať, ako ďalej v medzinárodných klimatických vyjednávaniach. Konsenzus, pokiaľ ide o možnosť jednostranne sprísniť emisný cieľ z 20 na 30 percent do roku 2020, sa pravdepodobne ani dnes nedosiahne. EÚ takýto krok podmieňuje tým, že obdobné rozhodnutia prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta.
Myšlienka sprísnenia klimatického cieľa naráža v niektorých krajinách na odpor. Východné členské štáty tvrdia, že EÚ by si mala najskôr vyjasniť metodiku, podľa ktorej bude posudzovať mieru ambicióznosti krokov ostatných krajín. K sprísneniu pravidiel má vlažný postoj aj Taliansko, ktoré patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Taliansko je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vzniku. Fínsko do EÚ vstúpilo pomerne neskoro. Počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe.
Na druhej strane sú štáty, ktoré tvrdia, že sprísnenie cieľa z 20 na 30 percent je v záujme samotnej EÚ a jej ekonomiky. Takýto názor podporuje napríklad Dánsko, ktoré je zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie.
Francúzsko sa nachádza niekde na pomedzí týchto názorov. Sprísnenie cieľa považuje za potrebné, ale malo by sa tak stať až potom, ako sa identifikujú a obmedzia riziká pre európsky priemysel a podnikateľov. Problémom je pre Francúzsko aj konkurenčná výhoda výrobcov z krajín s menej prísnou klimatickou legislatívou.
Diskusie sa pravdepodobne neposunú žiadnym smerom, pokiaľ Európska komisia nepredstaví štúdiu o dôsledkoch cieľa 30 percent na európsku ekonomiku.