Murphy radí
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Ako bojovať s klebetou
V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a problémy
Aj to najväčšie zlo má svoj malý začiatok, nad ktorým vždy pohŕdavo mávnete rukou.
Keď máte zlý deň, potknete sa aj o tieň posledného vlastného vlasu, ktorý vám práve vypadol.
Problémy prichádzajú zaradom za sebou a pri zvlášť priaznivých okolnostiach aj v dvojstupe.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Kolíska práva
Dohovor je súhlas a dohoda dvoch strán.
Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.
Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.
(Myšlienky bez cla)