Murphy radí
Murphyho rady
Ak vás niekto upozorní, že sa určitá vec kazí, nemá zmysel meniť vec. Treba sa zbaviť donášača. Vymeniť ľudí je predsa oveľa ľahšie, ako vymeniť vec.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
(Murphyho zrnká II)
Život treba žiť
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.
Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.
Je jednoduché priviesť koňa k rieke, ale až potom môžeš povedať, že si niečo dokázal, keď ho presvedčíš, aby preplával na chrbe na druhú stranu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek očami klasikov
Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)