Ekonomika EÚ v minulom roku vzrástla o vyše päť percent
31. 1. 2022
Ekonomika Európskej únie v štvrtom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom podľa sezónne prepočítaných údajov o 0,4 percenta, čo je výrazné spomalenie proti tretiemu štvrťroku, kedy rast predstavoval 2,2 percenta. Vo svojom rýchlom odhade to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. V medziročnom porovnaní sa potom tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) zrýchlilo na 4,8 percenta zo 4,1 percenta v treťom kvartáli.
V eurozóne, teda v 19 krajinách platiacich eurom, tempo hospodárskeho rastu vo štvrtom štvrťroku oproti predchádzajúcemu trojmesačnému obdobiu spomalilo na 0,3 z 2,3 percenta. Medziročne ale rast zrýchlil, a to na 4,6 percenta z 3,9 percenta v treťom štvrťroku. Na základe predbežných údajov Eurostat odhaduje, že rast za celý minulý rok v krajinách EÚ dosiahol 5,2 percenta. Rast v eurozóne odhaduje na rovnakú hodnotu. Rýchly odhad je založený iba na čiastkových údajoch, ktoré sa budú ďalej spresňovať.
Medzi štátmi, z ktorých už má Eurostat údaje k dispozícii, ekonomika rástla najrýchlejšie v Španielsku. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom tam vzrástla o dve percentá.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska centrálna banka varuje pred umelým udržiavaním pracovných miest
15. 6. 2009
V mnohých prípadoch ide podľa nej len o priveľkú fiškálnu záťaž bez tvorby pridanej hodnoty v podobe nových investícií, vďaka ktorým by obnova hospodárstva prebehla rýchlejšie.
Na niektoré opatrenia v podobe skráteného pracovného
času či nútených dovoleniek pre krátkodobé odstavenie výroby sa ECB pozerá
kriticky. Pre firmy, ktoré sa snažia
zachrániť svoju pracovnú silu sú síce "efektívnym nástrojom", ale len
v prípade, že hospodársky pokles bude trvať kratšie.
Ekonomika eurozóny sa podľa prognóz ECB
prepadne o 5,1 % (predchádzajúci odhad hovoril o 3,2 %). K rastu hospodárstva môže dôjsť podľa prognóz
v polovici budúceho roka. ECB preto vyzýva štáty k prehodnoteniu opatrení,
ktoré sú fiškálnou záťažou a s predlžujúcou sa recesiou môžu spôsobiť, že
adapatovať sa na zmenené hospodárske prostredie nebudú schopné ani firmy, ani
pracovná sila. Preto je podľa ECB dôležité, aby sa zamestnanci dokázali presúvať
do iných podnikov a sektorov, ktoré sa vo fáze obnovy stali výhodnou dlhodobou
a stabilnou investičnou príležitosťou.
Windows 7 bez internetového prehliadača
12. 6. 2009
Americký softvérový gigant Microsof sa rozhodol, že bude do krajín EÚ dodávať operačný systém Windows 7 bez internetového prehliadača MS Internet Explorer. Firma si takto chce nakloniť Európsku komisiu.
Tá v súčasnosti
skúma otázku, či pravidlá hospodárskej súťaže Microsoft dlhodobo
neporušuje predajom operačných systémov
s prehliadačom.
Brusel chce, aby Microsoft
pri inštalácii systému Windows 7 ponúkal užívateľovi na výber zo zoznamu
internetových prehliadačov. Zákazník by
podľa Komisie mal mať právo
slobodne si zvoliť automatickú inštaláciu akéhokoľvek prehliadača, či už
Exploreru alebo produktu konkurencie.
Požiadavka Komisie sa týka najmä malopredaja operačných
systémov, ktorý sa na celkovom predaji podieľa len 5 %. Zvyšných 95 % nakupujú výrobcovia počítačov, ktorí do svojich produktov
inštalujú ako Windows, tak i ďalší softvér, ktorý ponúkajú v konfigurácii
konkrétneho produktu, teda v prípade požiadavky zákazníka aj alternatívny
prehliadač.
Microsoft sa rozhodol, že maloodberateľom bude predávať
takú verziu operačného systému, ktorá
nebude obsahovať žiadny prehliadač.
Pokiaľ ide o ponúkanie operačného systému Windows 7 pre
veľkoodberateľov, Komisia v tejto
otázke zaujala pozitívny postoj. Výrobcovia PC sa budú môcť rozhodnúť, či
nainštalujú Internet Explorer, ktorý bude Microsoft distribuovať zadarmo, iný
prehliadač alebo viacero prehliadačov.
Európska Exekutíva volí ostrejší tón stanoviska pokiaľ ide o
súčasné skúmanie možného zneužitia dominantného postavenia. Komisia bude
prihliadať predovšetkým na dlhodobé správanie sa Microsoftu.
Medzinárodný rozruch okolo našich emisných povoleniek
11. 6. 2009
Problematický obchod s emisnými povolenkami nám môže zablokovať šance na post komisára pre energetiku.
Predaj slovenských emisných povoleniek tajomnej firme
Interblue Group nerezonuje už iba na slovenskej vnútropolitickej scéne. Obchod
s tak nízkou cenou údajne nahneval aj niektorých našich partnerov v EÚ, najmä
severské krajiny.
Za tonu emisií dostala slovenská vláda 5 €. Český exminister životného prostredia
povedal, že jeho vláda Japonsku predala tonu emisií za minimálne dvojnásobok.
Upozornil zároveň, že podobné transakcie za dampingovú cenu majú negatívny vplyv na trh s CO2 a znižujú
efekt Kjótskeho protokolu.
Znepokojenie podľa zdroja z prostredia EK vyvoláva práve tento bod. Slovenský obchod je
relatívne malý. K problému však dôjde,
keď ho zopakujú krajiny s omnoho väčšími objemami emisií. Napríklad Ukrajina.
Boj proti klimatickým zmenám nastupujúce Švédske
predsedníctvo zaradilo medzi svoje
priority. Kodanské rokovania o medzinárodnej klimatickej dohode, ktorá má
nahradiť Kjóto, sa budú uzatvárať v decembri a ich úspech je pre EÚ politickou
prioritou.
Ak ruch okolo nášho emisného obchodu cez leto neutíchne, témy
sa v Európskom parlamente môžu chytiť
predovšetkým europoslanci zo skupiny Zelených. Keďže klimatická politika je
úzko prepojená s energetikou, naše šance získať post komisára pre energetiku by
sa výrazne znížili. Podľa zdroja z prostredia EK by takýto kandidát pre
akéhokoľvek predsedu Komisie predstavoval prílišné riziko, pretože by nemal
šancu prejsť hearingom (vypočutím) pred Európskym parlamentom.
OSN varuje pred klimatickou migráciou
10. 6. 2009
Nová správa Inštitútu environmentálnej a humanitárnej bezpečnosti Univerzity OSN a ďalších výskumných inštitúcií konštatuje, že v dôsledku klimatických zmien sa bude možno musieť presídliť až 23,5 mil. obyvateľov povodí riek Ganga, Mekong a Níl. Konštatuje sa v nej, že ak sa hladina svetového oceána zdvihne o jeden meter, delty spomenutých riek budú neobývateľné.
Ak sa hladina svetového oceána posunie o meter vyššie,
rozloha pôdy, ktorá sa dá využívať na poľnohospodárske účely, sa zmenší o 1,5
mil. hektárov. Ďalších 10,8 mil.
hektárov bude v stávke, ak sa hladina svetového oceána zdvihne o dva meste.
Najnovšiu správu na aktuálne prebiehajúcom kole klimatických rokovaní v
nemeckom Bonne predstavili Inštitút environmentálnej a humanuitárnej
bezpečnosti Univerzity OSN a CARE International.
Analýza sa zakladá na empirických dôkazoch, získaných sériou rôznych výskumov. Na ich základe
autori vyzvali medzinárodné spoločenstvo a klimatických vyjednávačov rokujúcich
v Bonne, aby do klimatickej
problematiky zohľadnili aj faktor migrácie a fakt, že zmenené podnebie môže
pripraviť milióny ľudí o ich domovy. Tento problém sa zvlášť dotýka
obyvateľov chudobných krajín.
Okrem iného je správa
aj ďalšou výzvou na dosiahnutie globálnej dohody o novom klimatickom
režime v decembri 2009 na rokovaniach UNFCCC v Kodani. Dohodnutý dokument by
mal pre historických producentov emisií CO2 stanoviť povinné záväzky
v oblasti pomoci zraniteľných spoločenstvám stať sa odolným voči zmenám klímy.
Peniaze určené na klimatické projekty by sa v rebríčku priorít mali posunúť nad
akékoľvek iné prostriedky, ktoré sa vyčleňujú na rozvojovú pomoc.
Autori správy navrhujú podporiť zavlažovacie systémy, ktoré
šetria vodou, a vytvoriť správny
krízový manažment. Poukazujú na fakt,
že klimatickí migranti môžu s veľkou pravdepodobnosťou hľadať nové útočisko v
oblastiach, ktorých klimatické a prírodné podmienky sú rovnako zradné.
Udržateľnosť klimatických projektov je preto nevyhnutná.
Zmena domoviny je často sprevádzaná problémami so živobytím a
tiež úpadkom pôvodnej kultúry, v ktorej migranti žili. Klimatické zmeny a
klimatické projekty, ktoré v rámci medzinárodných organizácií a rozvojovej
pomoci existujú, by mali zahrnúť i problematiku migrácie.
Zmena podnebia podnietila vznik nového fenoménu - skupiny
ľudí, ktorých nedobrovoľne migrovať nútia okolnosti. Vzhľadom na to, že ide o znevýhodnenú skupinu, je potrebné je
garantovať istú mieru ochrany.