Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rusi nám plánujú zastaviť plyn
5. 9. 2014
Moskva Vám v zime zastaví plyn. Také varovanie vyslal včera ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk krajinám Európskej únie vrátane Slovenska.
Dnes však už, na rozdiel od roku 2009 môžeme počítať s dodávkami plynu cez Rakúsko a Česko. Na túto možnosť sa spolieha aj ministerstvo hospodárstva. „Slovensko je na prípadné pozastavenie dodávok energozdrojov pripravené,“ odkázala hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.
Poľsku neprekáža nízky rast cien
4. 6. 2014
Poľská ekonomika smeruje nahor a nie je potrebné podporovať rast inflácie. Verí sa, že hrubý domáci produkt (HDP) porastie o približne 3,5 %.
V takom prípade nie je potrebné pracovať s infláciou, pretože by mala stúpnuť sama od seba.
Miera inflácie v Poľsku v apríli poklesla na 0,3 %. Cieľ poľskej centrálnej banky je vo výške 2,5 %. Belka však uznáva, že miera inflácie je skutočne nízka. Predstaviteľka poľskej centrálnej banky a taktiež Medzinárodný menový fond v máji uviedli, že zníženie úrokových sadzieb v Poľsku by mohlo byť potrebné, ak by ochaboval hospodársky rast a miera inflácie by bola nízka.
Slovensko očakáva, že ho vyradia z procedúry nadmerného deficitu
4. 6. 2014
Očakáva sa, že Slovensko bude vďaka vlaňajšiemu stlačeniu deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu a prognózy jeho udržania pod touto hranicou aj v ďalších rokoch z procedúry nadmerného deficitu vyradené.
A nič by na tom nemala zmeniť ani jesenná notifikácia dlhu a deficitu, ktorá by pri zohľadnení novej metodiky ESA2010 mohla náš vlaňajší deficit napokon nad spomínané 3 % zdvihnúť.
Okrem toho sa však Slovensko v pondelok dozvie aj oblasti, v ktorých by podľa Európskej komisie mohlo pridať, aby smerovalo k udržateľnému hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Komisia bude totiž zverejňovať v rámci Európskeho semestra hospodárske odporúčania pre krajiny, ktoré vypracuje na základe reformných programov prijatých od jednotlivých členských štátov.
Budúcnosť EÚ
30. 5. 2014
Len o trochu väčší tábor tých ľudí, ktorí sa domnievajú, že to najhoršie nás ešte len čaká ako tých, ktorí si myslia, že kríza je už za nami. Nedávno publikovaný prieskum odhalil, že medzi najväčších optimistov, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ, patria Rumuni a Poliaci, naopak pesimisti sú Gréci, Taliani, Francúzi, Briti a Maďari.
Celkovo 47 % priemeru únie si myslí, že to najhoršie ešte len príde, a 44 % si myslí, že už bude len lepšie, lebo kríza je už za nami. Samozrejme v krajinách. Napriek tomu ale vo väčšine krajín neprevládajú tí, ktorí by si želali vystúpiť z únie. Až na výnimku Cypru.