Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Kto mal dostať milióny z eurofondov?
14. 8. 2017
V eurofondovej výzve ministerstva školstva na strategický výskum získali milióny eur súkromné spoločnosti a jedna súkromná vysoká škola. Ich zoznam dnes zverejnil na webe týždenník Trend.
Rezort školstva pritom doteraz mená týchto prijímateľov peňazí nezverejnil. Rebríček Trendu obsahuje desať úspešných žiadateľov, medzi ktorými figurujú aj renomované spoločnosti. Ide konkrétne o výzvu na Dlhodobý strategický výskum za 288 miliónov eur, v ktorej mohli firmy získať 40 najviac miliónov. Víťazné firmy už boli vybrané, no zmluvy podpísať nestihli. Výzvu po spustení kauzy zrušili.
Trend zoznam firiem získal pomocou jedného zo žiadateľov, ktorý má prístup do systému ITMS. Tu sa nachádzajú informácie o podaných projektoch a ich úspešnosti.
Ktoré projekty mali získať eurofondy
Centrum vedecko-technických informácií – žiadaná dotácia 37,9 milióna eur
Beset, s.r.o. – žiadaná dotácia 34,2 milióna eur
Paneurópska vysoká škola n.o. – žiadaná dotácia 35,2 milióna eur
Slovenská agentúra životného prostredia – žiadaná dotácia 32,5 milióna eur
GA Drilling, a.s. – žiadaná dotácia 24,8 milióna eur
Nano-med, s.r.o. – žiadaná dotácia 29,3 milióna eur
Medical Vision – žiadaná dotácia 30,4 milióna eur
Soitron, s.r.o – žiadaná dotácia 27,6 milióna eur
Národné lesnícke centrum – žiadaná dotácia 27,4 milióna eur
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby – žiadaná dotácia 14,9 milióna eur
zdroj: hnonline.sk
Britská vláda vydá strategické materiály ohľadom brexitu
14. 8. 2017
Britská vláda sa od budúceho týždňa chystá publikovať sériu dokumentov týkajúcu sa stratégie brexitu. K tomuto kroku pristúpi krátko pred začatím tretieho kola rozhovorov medzi Londýnom a Bruselom týkajúce sa vystúpenia Británie z Európskej únie (EÚ). Rokovania sú naplánované na 28. augusta. Informovala o tom dnes agentúra DPA.
Britský minister pre brexit David Davis vyhlásil, že dokumenty budú predstavovať "významný krok vpred" smerom k naplneniu výsledkov minuloročného referenda, keď si obyvatelia Spojeného kráľovstva zvolili opustiť Úniu. Jeden z dokumentov sa zameria na budúce hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou, vzhľadom na obavy v Dubline, že návrat k "tvrdým" hraniciam by mohol viesť k hospodárskym stratám a k pozastaveniu mierového procesu v Severnom Írsku. Ostatné dokumenty sa budú zaoberať dostupnosťou tovaru pre EÚ a Britániu a taktiež podmienkami prístupu k úradným dokumentom po tom, čo Londýn Úniu opustí.
zdroj: hnonline.sk
Tisícky Ukrajincov českým firmám nestačia
27. 7. 2017
Rok od spustenia českého vládneho pilotného projektu na získanie pracovných síl z Ukrajiny Hospodárska komora (HK) vybavila vyše tisíc žiadostí firiem o 6 404 uchádzačov o zamestnanie z Ukrajiny. Komora o tom dnes informovala novinárov.
Podľa jej odhadu vo výrobe v ČR už pracuje tretina z nich. Komora vybavuje asi 80 percent žiadostí. Firmy sa márne snažia obsadiť cez 180-tisíc pracovných miest, komora preto navrhuje rozšírenie pilotného projektu o ďalšie krajiny, napríklad Srbsko. "Firmy čelia problému, ktorý bude negatívne doliehať na celé tuzemské hospodárstvo. Majú zákazky, ale nemajú zamestnancov, ktorí by na nich pracovali. Kvalifikácia ľudí na úradoch práce nezodpovedá požiadavkám trhu, alebo sa práci vyhýbajú. Firmy preto volia krízové riešenie: zamestnávanie kvalifikovaných cudzincov aspoň s vyučením, aj napriek tomu, že zamestnávateľom takýto krok prináša nemalé dodatočné náklady na vyhľadanie vhodných uchádzačov na Ukrajine, ich dopravu, ubytovanie, zaškolenie, preklady predpisov a pracovných postupov," uviedol prezident komory Vladimír Dlouhý.
zdroj: hnonline.sk
Zastaví ECB rast eura?
20. 7. 2017
Zmena aktuálneho nastavenia menovej politiky sa neočakáva, preto bude dôraz kladený na následnú tlačovú konferenciu jej guvernéra. Investori budú v Draghiho rétorike s napätím hľadať možné náznaky o budúcom vývoji monetárnej politiky eurobanky, ktoré môžu naznačiť ďalší vývoj finančných trhov.
Mario Draghi si v minulom mesiaci mimo oficiálneho zasadnutia ECB začal pripravovať pôdu pre začiatok komunikácie úpravy nákupu dlhopisov v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania. Aj napriek tomu, že ECB sa bude musieť skôr či neskôr vydať cestou, ktorú si v rokoch 2013 – 2014 vyšliapal Federálny rezervný systém, dopad jastrabieho vyhlásenia Maria Draghiho zaskočil nielen investorov, ale aj samotnú centrálnu banku. Predstavitelia ECB prišli v reakcii na pokles akciového a dlhopisového trhu a rastúcom záujme o euro s vyhlásením, že trhy si Draghiho slová vyložili nesprávne. Eurodolár začal navyše výraznejšie posilňovať aj v dôsledku faktorov z druhej strany Atlantiku, kde mu staré známe Trumpoty ohľadne zrušenia zdravotníckej reformy z pera jeho predchodcu a pochybnosti o naplnení daňovej reformy pomohli vyšplhať na najvyššiu úroveň od začiatku roka 2015. ECB na dnešnom zasadnutí pravdepodobne nebude chcieť naštartovať ďalšie posilnenie spoločnej meny a vyhne sa náznakom možného obmedzovania programu nákupu dlhopisov. Pokračujúce ekonomické oživenie eurozóny je evidentné, avšak Draghi môže vytiahnuť staré známe téma v podobe nízkej jadrovej inflácie a nedostatočných fiškálnych impulzov zo strany vlád.
zdroj: hnonline.sk