Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Do EÚ sa z Británie presúvajú tisíce ľudí a 900 miliárd eur
9. 1. 2019
Do nových finančných uzlov v Európskej únii (EÚ) sa z Británie pred brexitom presúvajú aktíva v hodnote takmer 800 miliárd libier (889 miliárd eur). Uviedla to poradenská spoločnosť EY.
Británia má koncom marca opustiť európsky blok. Ale predtým musí ešte parlament schváliť dohodu o brexite, ktorá zabráni náhlemu prerušeniu vzťahov s EÚ. Parlament má o dohode hlasovať na budúci týždeň, no stále nie je jasné, či ju schváli. Čím viac sa blíži 29. marec a čím väčšia bude hrozba brexitu bez dohody, tým viac aktív sa prevedie do EÚ, povedal Omar Ali, vedúci oddelenia finančných služieb EY v Británii, podľa ktorého sa spolu s aktívami presúvajú aj niektoré pracovné pozície. EY monitoruje "brexitové plány" 222 finančných firiem od referenda v júni 2016, v ktorom obyvatelia Spojeného kráľovstva rozhodli o jeho odchode z EÚ.
Európania majú byť USA vďační, hovorí Trump
7. 1. 2019
Amerického prezidenta Donalda Trumpa teší, že v Európe nie je obľúbený. Podľa neho to dokazuje, že postupuje správne, uviedol na stredajšej schôdzi vlády v Bielom dome. Sťažoval sa pri tom, že USA preukazujú európskym národom „obrovskú službu“, za ktorú sa nedočkali vďaky.
Trump na prvej tohtoročnej schôdzi vlády zdôraznil, že Spojené štáty musia prinútiť európske krajiny k tomu, aby zvýšili svoj podiel na financovaní obrany, a to predovšetkým v súvislosti s NATO. „Nemám byť v Európe obľúbený. Keby som bol, nerobil by som svoju prácu správne,“ uviedol prezident. Podľa Trumpa Európa pristupuje voči Spojeným štátom nespravodlivo nielen v oblasti obrany, ale aj obchodu. Prezident vo svojej reči skritizoval aj svojich predchodcov, ktorí podľa neho dopustili, že USA platia za bezpečnosť cudzích národov.
Vyhliadky britskej ekonomiky sú neisté
4. 1. 2019
Britskí ekonómovia očakávajú, že brexit a s ním spojené neistoty spôsobia oslabenie britskej ekonomiky. Nina Skerová z ekonomického inštitútu Centre for Economics and Business Research (CEBR) povedala v rozhovore pre Financial Times, že nehľadiac na dlhodobé vplyvy bude rok "2019 pre britskú ekonomiku zlý alebo ešte horší".
Diane Coyleová z Cambridgeskej univerzity poukázala na chaos v politickej oblasti. Vyhliadky sú podľa nej "niečo medzi matnými a katastrofálnymi". Vo všeobecnosti ekonómovia očakávajú, že v najlepšom prípade tempo expanzie bude stagnovať na aktuálnych 1,5 percenta. Naďalej nie je jasné, akú podobu bude brexit mať. Ako povedal Charles Goodhart z London School of Economics, "nevieme, aký brexit vystúpi z hmly". Firmy sa preto pripravujú na najhoršie. Ekonómka Rebecca Hardingová povedala pre Financial Times, že britská ekonomika sa musí pripraviť na tvrdé pristátie. Coyleová si myslí, že pokles investícií na začiatku roka by mohla do istej miery vykompenzovať vyššia spotreba. Mnohé domácnosti si totiž vzhľadom na neistú situáciu budú hromadiť zásoby.
Euro prinieslo menej, ako sa čakalo
2. 1. 2019
Presne pred desiatimi rokmi Slovensko prešlo na euro a zavŕšil sa tak proces, ktorý sa začal ešte pred naším vstupom do Európskej únie. Na rozdiel od okolitých krajín sme totiž hneď od začiatku mali jasno v tom, že chceme patriť do klubu európskych krajín s rovnakou menou.
Od eura sme mali veľké očakávania a politici, ako aj ekonómovia sľubovali, že nová mena rozbehne zahraničný obchod a priláka nové investície. Tie aj prišli, príkladom môže byť Foxconn či Jaguar Land Rover, posledné boje o investície však ukazujú, že euro už nestačí. V tomto roku si napríklad BMW vybralo spomedzi Slovenska a Maďarska našich susedov, aj napriek tomu, že euro nemajú. Aj analytici Národnej banky Slovenska upozorňujú, že celkové prínosy eura boli nižšie, ako sa predpokladalo. Dôvodom je okrem iného aj hospodárska kríza, ktorou svetová ekonomika prechádzala práve v momente, keď Slovensko prijalo novú menu.
Od globálnej krízy sa totiž vo všeobecnosti výrazne spomalil rast medzinárodného obchodu.