Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pre brexit presúvajú finančné spoločnosti svoje pobočky do Dublinu
20. 5. 2019
Rokovania o brexite zatraktívnili Dublin pre finančné spoločnosti, akými sú napríklad banky či investičné spoločnosti. Tie už začali presúvať svoje kancelárie, zamestnancov, ale aj svoje európske sídla do írskej metropoly. Potvrdzuje to prieskum londýnskeho think tanku New Financial.
"Pre brexit je určite Írsko atraktívne z hľadiska pracovných miest a podnikania. V oblasti finančných služieb je Dublin zatiaľ víťazom, pokiaľ ide o premiestňovanie v dôsledku brexitu," skonštatoval pre TASR špecialista think tanku New Financial na kapitálové trhy a brexit Panagiotis Asimakopoulos. Prieskum think tanku ukázal, že približne už 100 finančných spoločností presunulo svoju časť biznisu z Británie do Dublinu pre brexit, pričom celkovo 30 percent zo všetkých firiem presunulo časť podnikania z Británie do ostatných krajín Európskej únie. "Zo 100 firiem až 86 presunulo svoj európsky hub do Dublinu. Ten doteraz prilákal mnoho správcovských spoločností, investičných a hedžových fondov, kapitálových spoločností a v menšej miere aj poisťovne," priblížil Asimakopoulos. V závislosti od budúceho nastavenia regulačných požiadaviek v oblasti finančných služieb sa podľa jeho slov môže postupne zvyšovať majetok, prevádzky a počet zamestnancov, ako sa budú firmy presúvať a budú mať záujem pokračovať v poskytovaní služieb svojim klientom.
Paneláky v Česku idú na dračku, stoja menej
17. 5. 2019
Keď tesne po novembri 1989 zavítal na pražské sídlisko Južné Mesto vtedajší prezident Václav Havel, označil tamojšie byty za „králikárne“, čo vyvolalo značne negatívne reakcie. Čas ukazuje, že ich éra sa ani po 30 rokoch zďaleka neskončila. Mnoho panelákových bytov sa kompletne zrekonštruovalo, revitalizáciou prešli celé domy. Realitní makléri tvrdia, že o panelákové byty je veľký záujem, ktorý prevyšuje ich ponuku.
Hlavným dôvodom je cena. Je výrazne nižšia v porovnaní nielen s bytmi v novostavbách, ale aj v staršej tehlovej zástavbe. Podľa realitnej kancelárie RE/MAX G8 Reality stál vlani štvorcový meter v panelovom dome v priemere 64-tisíc korún (2 500 eur). To je o 13-tisíc korún (500 eur) menej ako v starých tehlových budovách. A za štvorcový meter v novostavbe si kupujúci priplatia 37-tisíc korún (1 440 eur). V dlhšom časovom horizonte je vývoj cien panelových domov obdobný ako pri novostavbách. Zvyšujú sa. Len za posledné tri roky sa ceny podľa RE/MAX G8 Reality zvýšili o viac ako tretinu. „V posledných 10 rokoch je nárast cien v Prahe ročne medzi 10 až 12 percentami,“ spresňuje Tereza Vrzáková z RE/MAX G8 Reality.
Z každého bruselského eura ostane v ekonomike 67 centov
15. 5. 2019
Keby Slovensko použilo všetky eurofondy, ktoré k nám tento rok pritečú, mohli by sme „zadarmo“ prevádzkovať ministerstvo obrany. To totiž minie približne 1,67 miliardy eur, čo je aj výška eurofondov rozpočtovaných na rok 2019. Na budúci rok k nám Brusel pošle až 2,82 miliardy eur. Za to by sa dal zaplatiť všetok textil dovezený na Slovensko v priebehu jedného roka a ešte by niekoľko stoviek miliónov ostalo navyše. Prípadne by každý pracujúci mohol dostať jednu priemernú mzdu navyše.
Analytická štúdia a sprievodný komentár Národnej banky o benefitoch eurofondov z apríla 2017 odhadujú, že približne dve tretiny z hodnoty eurofondov sa premietne aj do tvorby HDP. „Z jedného eura EÚ zdrojov do tvorby HDP premietne 59 centov a ďalších osem centov vytvoreného HDP predstavuje efekt prínosu zahraničia,“ píšu analytici Úseku pre menu, štatistiku a výskum z NBS. Zvyšok sa zaknihuje ako medzispotreba či dovoz tovarov potrebných na uspokojenie zvýšeného dopytu.
Európska komisia znížila odhad rastu ekonomiky
10. 5. 2019
Európska komisia dnes mierne znížila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie. V EÚ by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) podľa novej prognózy zvýšiť o 1,4 percenta a v eurozóne o 1,2 percenta. Oba odhady sú tak o 0,1 percentuálneho bodu nižšie ako v februárovej prognóze Komisie.
Hospodársky rast by mal navyše výrazne spomaliť v porovnaní s vlaňajškom, kedy sa HDP v Únii zvýšil o dve percentá a v krajinách eurozóny o 1,9 percenta. Na hospodárske vyhliadky Európy má podľa Komisie negatívny vplyv spomaľovanie rastu svetovej ekonomiky. Na budúci rok však Komisia predpokladá zrýchlenie hospodárskeho rastu v EÚ na 1,6 percenta a v eurozóne na 1,5 percenta.