Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dno koronakrízy už máme za sebou, tvrdí EU
29. 6. 2020
Svet má zrejme dno koronakrízy už za sebou, verí šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Varovala však, že veci sa najväčšou pravdepodobnosťou už nevrátia do stavu pred pandémiou.
"Toto zotavenie bude neúplné a môže byť transformačné. Musíme sa starať predovšetkým o tých najzraniteľnejších," povedala Lagardová počas online samitu európskych a globálnych expertov Northern Light Summit. ECB tento mesiac zvýšila objem a predĺžila platnosť núdzového pandemického programu nákupu dlhopisov. ECB sa zaviazala, že bude nakupovať vládne dlhopisy minimálne do konca júna 2021, pričom celkový objem programu bol zvýšený na 1,35 bilióna eur.
Nemecká technologická hviezda zhasla
26. 6. 2020
Nemecká finančná spoločnosť Wirecard vyhlásila insolvenciu a požiada o začatie konkurzného konania. Na dnešnom zasadnutí o tom podľa tlačových agentúr rozhodlo predstavenstvo, ktoré svoj krok zdôvodnilo hrozbou prílišného zadĺženia.
Minulý týždeň vyšlo najavo, že firme chýba asi 1,9 miliardy eur. Firma už priznala, že účty, na ktorých majú peniaze byť, zrejme vôbec neexistujú. Spoločnosť zvažuje, či podá žiadosť o insolvenčné konanie tiež pre svoje dcérske spoločnosti, uviedla agentúra Reuters. Wirecard dlhuje 3,5 miliardy eur, uviedol zdroj blízky rokovaniam s veriteľmi. Z toho 1,75 miliardy eur predstavujú pôžičky od 15 bánk vrátane Commerzbank, ABN Amro, LBBW a ING. A ďalšie peniaze dlhuje investorom, ktorí nakúpili dlhopisy spoločnosti. "Peniaze sú preč," uviedol zdroj z jednej z bánk. "Možno získame počas pár rokov späť niekoľko eur, ale teraz úver odpíšeme," doplnil.
Taliansko pripravuje ďalší záchranný balíček
23. 6. 2020
Taliansko pripravuje nový balík stimulov v hodnote 15 až 20 miliárd eur na pomoc ekonomike, ktorú tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu. To však ešte viac zvýši rozpočtový deficit krajiny až nad hranicu 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to zdroj z vlády, ktorý nechcel byť menovaný.
Nový balík, ktorý musí schváliť parlament, si vyžiada ďalšie pôžičky a povedie k nárastu verejného dlhu Talianska na zhruba 157 percent HDP namiesto pôvodne očakávaných 155,7 percenta HDP. „Potrebujeme zvýšiť finančné prostriedky na kompenzáciu príjmov dočasne prepustených zamestnancov a podporu lokálnych samospráv, ktorých daňové príjmy zasiahli blokády spojené s pandémiou,“ povedal zdroj. Talianske ministerstvo financií sa k tomu odmietlo vyjadriť. Prvý prípad ochorenia na COVID-19 v Taliansku bol potvrdený 21. februára. Odvtedy podľahlo nákaze viac ako 34 600 ľudí, čo robí z Talianska jednu z najviac postihnutých krajín. Ministerstvo financií odhaduje, že sa HDP tento rok zníži najmenej o osem percent.
Británia nechce predĺžiť prechodné obdobie
15. 6. 2020
Európska únia je aj naďalej otvorená možnosti predĺženia prechodného obdobia, počas ktorého sa má so Spojeným kráľovstvom dohodnúť na podobe budúcich vzťahov.
Uviedol to v piatok v Bruseli podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič po skončení sa druhého pracovného zasadnutia spoločného výboru EÚ a Spojeného kráľovstva dohliadajúceho na vykonávanie dohody o brexite. Šefčovič, ktorý je spolupredsedom spoločného výboru - spolu s hlavným vyjednávačom EK Michelom Barnierom -, v správe pre médiá tiež uviedol, že britská strana o možnosti predĺženia prechodného obdobia, ktoré vyprší 31. decembra, neuvažuje.