Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ministerstvá musia do septembra posúdiť schopnosť vyčerpať eurofondy
25. 6. 2021
Do konca septembra musia ministerstvá posúdiť svoju schopnosť vyčerpať eurofondy za programové obdobie 2014 - 2020 do konca roka 2023. Ak ministerstvá ako riadiace orgány zistia, že prostriedky nestihnú vyčerpať, musia vláde navrhnúť realokáciu do iných oblastí v rámci operačných programov. V stredu to povedala ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.
„Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) SR bude dohliadať na túto povinnosť. Zároveň, ako sankciu za nedostatočné čerpanie, bude MIRRI navrhovať zníženie alokácií zle čerpajúcim rezortom na nové programové obdobie 2021 - 2027,“ uviedla po rokovaní vlády Remišová.
Na stredajšie rokovanie vlády predkladali rezorty správu o stave čerpania vo svojich programoch.
Za čerpanie eurofondov sú na základe európskej legislatívy zodpovedné jednotlivé ministerstvá ako riadiace orgány. Je ich úlohou zabezpečiť, aby boli zdroje čerpané efektívne.
Predchádzajúca vláda čerpala k marcu 2020 eurofondy len na úrovni necelých 30 percent. Aby sa situácia zmenila, pripravilo MIRRI už päť balíkov zjednodušení eurofondových procesov a zjednotilo pravidlá verejného obstarávania, ktoré zrýchľujú čerpanie.
Už minulý rok sa vďaka tomu podarilo dosiahnuť, že žiadne peniaze z hlavných programov neprepadli. Z desiatich operačných programov má minimálne alokácie na tento rok v júni splnených už polovica.
Tento rok má však vláda ambíciu čerpanie oproti pôvodným plánom zrýchliť, aby sa zmenšil tlak na rezorty v rokoch 2022 a 2023.
V
Bitka o miliónový balík z Bruselu má víťaza
21. 6. 2021
Otázka, kto bude zásobovať teplom obyvateľov hornonitrianskeho regiónu a urobí tam tak jeden z dôležitých krokov na ceste k transformácii z hnedej na zelenú energiu, je už vyriešená
Rozhodovalo sa medzi gigantom, Slovenskými elektrárňami, a partnerským projektom mesta Prievidza a Hornonitrianskych baní. V súčasnosti túto oblasť zásobuje teplom uhoľná elektráreň Nováky, čo sa však v roku 2023 skončí spolu so štátnou dotáciou uhlia. Hľadalo sa nové riešenie. Poslanci v Prievidzi ešte vlani v decembri zahlasovali za alternatívu mestskej firmy a baníkov. Problém bol však v tom, že nemala osvedčenie od ministerstva hospodárstva, čo bola aj výhrada protistrany, Slovenských elektrární.
V
Brusel predal prvé dlhopisy na financovanie fondu obnovy
18. 6. 2021
Európska komisia (EK) získala na kapitálovom trhu z predaja 10-ročných dlhopisov prvých 20 miliárd eur na financovanie plánu obnovy po koronakríze, uviedla v utorok podvečer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náklady na obsluhu dlhu sú s úročením menej než 0,1 percent mimoriadne nízke. EK by mala do konca roka na trhu umiestniť dlhopisy v objeme 100 miliárd eur.
Európska únia v minulom roku schválila program obnovy v objeme 750 miliárd eur, 800 miliárd eur v cenách upravených o infláciu, uviedla Leyenová. Finančné prostriedky majú pomôcť prekonať škody spôsobené pandémiou.
Program bude financovaný predajom spoločných dlhov, ktoré sa budú splácať až do roku 2058. Štáty Únie plán minulý týždeň oficiálne ratifikovali, čo bol predpoklad pre začiatok predaja dlhopisov.
Členské štáty EÚ by mali dostať prvé peniaze z fondu obnovy v júli. Časť z nich bude poskytnutá vo forme grantov, časť vo forme lacných úverov.
Vlády museli EK predložiť detailné plány, ako peniaze použijú. EK by prvé plány mala schváliť v stredu. Leyenová potom prvé rozhodnutia osobne doručí v Portugalsku a Španielsku. Potom by podľa vlastných slov mala tento týždeň ešte cestovať do Grécka, Dánska a Luxemburska.
V
Brusel predal prvé dlhopisy na financovanie fondu obnovy
16. 6. 2021
Európska komisia (EK) získala na kapitálovom trhu z predaja 10-ročných dlhopisov prvých 20 miliárd eur na financovanie plánu obnovy po koronakríze, uviedla v utorok podvečer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náklady na obsluhu dlhu sú s úročením menej než 0,1 percent mimoriadne nízke. EK by mala do konca roka na trhu umiestniť dlhopisy v objeme 100 miliárd eur.
Európska únia v minulom roku schválila program obnovy v objeme 750 miliárd eur, 800 miliárd eur v cenách upravených o infláciu, uviedla Leyenová. Finančné prostriedky majú pomôcť prekonať škody spôsobené pandémiou.
Program bude financovaný predajom spoločných dlhov, ktoré sa budú splácať až do roku 2058. Štáty Únie plán minulý týždeň oficiálne ratifikovali, čo bol predpoklad pre začiatok predaja dlhopisov.
Členské štáty EÚ by mali dostať prvé peniaze z fondu obnovy v júli. Časť z nich bude poskytnutá vo forme grantov, časť vo forme lacných úverov.
V