Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Inflácia v eurozóne je blízko svojho vrcholu, tvrdí ECB
5. 1. 2022
Inflácia v eurozóne je blízko svojho vrcholu, myslí si člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau.
Utorková správa francúzskeho štatistického úradu INSEE ukázala, že inflácia v druhej najväčšej ekonomike eurozóny v decembri stagnovala. Francúzske spotrebiteľské ceny v decembri medziročne stúpli o 2,8 percenta, rovnako ako v novembri.
Villeroy de Galhau, ktorý je guvernérom francúzskej centrálnej banky, v tom vidí prvé signály stabilizácie a očakáva, že cenové tlaky sa počas tohto roka znížia. "Inflácia je blízko svojho vrcholu v našej krajine aj v eurozóne," uviedol v utorok Villeroy.
Dodal, že ECB naďalej veľmi pozorne sleduje vývoj, ale v priebehu roka počíta s postupným poklesom problémov v rámci dodávateľského reťazca, rovnako ako tlaku zo strany cien energií.
V
Európske ceny plynu aj elektriny pokračujú v poklese
31. 12. 2021
Európske ceny plynu aj elektriny pokračovali na začiatku nového týždňa v poklese. Dôvodom bol prísľub zvýšenia dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy.
Cena plynu sa v utorok (21. 12.) dostala na nové rekordné maximum nad 180 eur za megawatthodinu (MWh). Dôvodom bolo výrazné zníženie dodávok ruského plynu. V pondelok už cena plynu klesla na polovicu v porovnaní s týmto rekordom a zrejme zaznamená najdlhšie znižovanie za dva mesiace. Do Európy totiž mieria dodávky LNG, ktoré by mali uvoľniť napätú situáciu na trhu s energiami. Energetická kríza v uplynulých týždňoch prinútila niektoré európske firmy z oblasti ťažkého priemyslu obmedziť produkciu.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze v Amsterdame v pondelok padol až o 19 percent na 90 eur za MWh, čo bolo najmenej od 6. decembra. Zlacňovanie plynu tlačí nadol aj ceny elektriny. Nemecký kontrakt na elektrinu s dodávkou v januári stratil 36 percent a jeho cena sa znížila na 220 eur za MWh a cena francúzskej elektriny s dodávkou v budúcom mesiaci klesla o 22 percent.
V
Plyn ďalej výrazne zlacňuje
27. 12. 2021
Ceny zemného plynu pre európsky trh pokračujú v poklese, dnes po poludní sa cena znížila až o 24 percent a dostala sa pod 100 eur za megawatthodinu. Aj tak je ale výrazne vyššia ako pred rokom. Podpredseda ruskej vlády a minister energetiky Alexander Novak povedal, že k prudkému rastu cien suroviny v tomto roku prispievajú chybné rozhodnutia európskych politikov a neschopnosť dohodnúť sa na dlhodobých zmluvách. Na to už pred časom upozornil napríklad americký denník The Wall Street Journal.
Cena plynu v tomto roku vzrástla skoro o 800 percent a v utorok sa prvýkrát vyšplhala nad 180 eur za megawatthodinu. Pokiaľ sa vezme do úvahy dnešný pokles, potom sú ceny oproti začiatku roka stále ešte vyššie o viac ako 400 percent.
Minister Novak povedal, že Európa sa sama pripravuje o vyššie objemy ruského plynu tým, že otáľa so schválením plynovodu Nord Stream 2.
Ten už je hotový, ale stále čaká na povolenie od nemeckých úradov. Očakáva sa, že ich nezíska skôr ako v polovici budúceho roka. Nord Stream 2 pritom vedie paralelne k plynovodu Nord Stream, ktorý po dne Baltského mora už od roku 2011 privádza plyn z Ruska do Nemecka.
Nord Stream 2 objem prepravovaného plynu zdvojnásobí.
K nervozite na trhu s plynom v Európe prispieva aj fakt, že tok plynu v plynovode Jamal-Európa je aj dnes obrátený, a to už štvrtý deň.
Plyn teda neprúdi smerom na západ, ako obvykle, ale od Nemecka k Poľsku, ukazujú záznamy nemeckého prevádzkovateľa plynovodnej siete Gascade.
V
Únia plánovala získať viac peňazí, než reálne dostala
27. 12. 2021
Európska únia získala tento rok na kapitálovom trhu menej peňazí, než pôvodne plánovala, na financovanie programu obnovy po koronakríze. Európska komisia emitovala menší objem dlhopisov, keďže dopyt po platbách z programu obnovy bol slabší, než sa predpokladalo, potvrdila Komisia nemeckej agentúre DPA. Eurokomisia však má dostatok prostriedkov na pokrytie všetkých budúcich platieb, uviedol jej hovorca.
Európska komisia v tomto roku emitovala dlhopisy v celkovom objeme 71 miliárd eur, pričom podľa pôvodného plánu to malo byť až 80 miliárd eur. Tieto dlhopisy sú súčasťou programu obnovy Únie, ktorý má pomôcť vybudovať zelenšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu ekonomiku.
Medzi emitovanými dlhopismi boli prvýkrát aj "zelené dlhopisy" (green bonds) v objeme 12 miliárd eur, z ktorých sa majú financovať výhradne klimaticky pozitívne projekty krajín, ktoré sú súčasťou ich národných plánov obnovy, ako sú napríklad výskumné projekty týkajúce sa prechodu na zelenú energiu.
Prostredníctvom zelených dlhopisov by sa mala financovať asi tretina z plánov obnovy.
Program obnovy Európskej únie počíta do roku 2026 s finančnou pomocou pre členské krajiny v celkovom objeme okolo 800 miliárd eur. Tieto peniaze majú pomôcť zvládnuť ekonomické škody spôsobené pandémiou.
Prioritou sú projekty podporujúce prechod k zelenej ekonomike a digitalizácii. Program sa bude financovať prostredníctvom spoločných dlhov, ktoré by sa mali splatiť do roku 2058.
V