Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.
Bankrot by európskym bankám hroziť nemal
2. 10. 2009
Ako ukázali záťažové testy najväčších európskych bánk, v prípade zhoršenia ekonomiky by ich straty mohli v tomto a budúcom roku dosiahnuť okolo 400 miliárd €.
Dnes o tom informovali ministri financií EÚ, ktorí sa spolu s guvernérmi centrálnych bánk členských štátov bloku zišli na dvojdňovom summite v Göteborgu.
Ani jednej z bánk by však bankrot hroziť nemal, nakoľko podľa záťažových testov je objem ich kapitálu nad minimálnou úrovňou vyžadovanou v rámci globálnych pravidiel pre bankový trh. Dobrú pozíciu bánk podľa ministrov potvrdzuje aj zlepšenie ich hospodárskych výsledkov v minulých mesiacoch. Prispeli k tomu aj vládne balíčky na rekapitalizáciu inštitúcií. Záťažové testy boli vykonané v 22 európskych veľkobankách, ktoré operujú vo viacerých štátoch únie.
Do roku 2011 by eurozóna mala ukončiť podporu ekonomík
2. 10. 2009
Stimulačné opatrenie na podporu ekonomiky by členské krajiny eurozóny mali ukončiť najneskôr do roku 2011, aby mohli začať splácať rastúce verejné dlhy. Na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií krajín Európskej únie vo švédskom Göteborgu to vo štvrtok uviedol prezident Európskej centrálnej banky.
Od stimulačných opatrení je potrebné upustiť kvôli hospodárskemu oživeniu a zvýšeniu dôvery v ekonomiku. Podniky i občanov je potrebné ubezpečiť, že v hromadení dlhov vlády nebudú pokračovať.
Ministri financií sa zhodli na tom, že ekonomike je potrebné pomáhať až do doby, kým nepríde hospodárske oživenie. Konečný termín na odchod od stimulácie ekonomiky však veľa krajín kvôli neistote, kedy oživenie príde, odmietlo stanoviť.