Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
MMF varoval eurozónu
22. 7. 2010
Frankfurt nad Mohanom - Medzinárodný menový fond varoval eurozónu pred negatívnymi dôsledkami na ekonomický rast, ktorý môže mať v najbližších rokoch snahu znižovať vládne výdavky a dlhy.
Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnilo európske oddelenie fondu po rokovaniach s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou.
Fond varoval Európu pred ďalšími ekonomickými problémami, z ktorých eurozónu nevytiahne ani výrazný pokles eura. Slabšie krajiny eura na jar zasiahla dlhová kríza Grécka a v eurozóne v budúcnosti vraj hrozí aj úverová kríza.
Budapešť neustúpi požiadavkám MMF
21. 7. 2010
Budapešť - Maďarská vláda trvá na tom, že neustúpi požiadavkám Medzinárodného menového fondu a EÚ na nové výdavkové škrty a zrušenie plánu bankovej dane. Vyhlásil to premiér Viktor Orbán.
Podľa členov vlády sa MMF v spore o bankovú daň stavia na stranu zahraničných bánk pôsobiacich v krajine a nejde im až tak o zníženie deficitu, ktorý je teraz napokon jeden z najnižších v celej EÚ.
Orbán poslancom svojej strany Fidesz oznámil, že vláda v spore o bankovú daň neustúpi. Nehodlá zaviesť nové úsporné sociálne opatrenia, ani pred komunálnymi voľbami 3. októbra, ani po nich. Fidesz chce podporiť ekonomický rast zavedením rovnej dane.
Euroval už na jeseň využije Španielsko
19. 7. 2010
Analytici z Nadácie F. A. Hayeka tvrdia, že Euroval už na jeseň tohto roka využije Španielsko.
Podľa nich, ak aj to nebude Španielsko,je len otázkou času, kedy o vydanie dlhopisov požiada iná krajina eurozóny, ktorá má tiež problémy. Takýto prejav solidarity bude podľa analytika Andreja Beňa viesť k zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu Slovenska, pričom v súčasnosti je úlohou politikov deficit znižovať. Upozornil, že prijatím tohto záväzku bude plnenie tejto úlohy výrazne sťažené.
Nezamestnanosť v Grécku v 4 mesiaci vzrástla na 11,9 percenta
16. 7. 2010
Atény -Nezamestnanosť v Grécku narástla v apríli na 11,9 %, čo medziročne znamená nárast o 2,5 %.
Tento výsledok je spôsobený úsporným programom na zníženie rozpočtového deficitu a verejného dlhu, ktorý obmedzil ekonomickú aktivitu v krajine. Grécko sa tak v nezamestnanosti zaradilo na 4. miesto v eurozóne , a to za Španielsko, Slovensko a Írsko.