Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Človek a hlúposť

Nie je nutné nechať sa urážať hlupákmi a klaňať sa mocným. Stačí naučiť sa prežiť o chlebe a vode.

Hlúposť nie je hriech; postihnutý nemôže nebyť hlúpym.

Nech sa snažíte akokoľvek, to, čo nakoniec dosiahnete, je pochvala od hlupáka a výsmech od múdreho.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Mnoho je na svete mocného...

Život je ako divadelná hra. Vôbec nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie. Podstatné je to, ako dobre bolo odohrané. (Seneca)

Každý má poznať svoje možnosti a rešpektovať ich vo veľkých i malých veciach. (Iuvenalis)

Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)

(Myšlienky bez cla)
O márnom hľadaní - III. večer

Nikdy sa nepýtaj predavača, či sa tovar vyplatí kúpiť!

Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.

Nikdy nekupuj od bohatého obchodníka!

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)

Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.

(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

(Murphyho zákony v bájkach)

Ekologické riešenia a prvotriedny dizajn. Toto sú najlepšie vlakové stanice v Európe

27. 3. 2024 Od veľkolepých historických priestorov až po elegantnú modernosť súčasných projektov, Európa sa môže pochváliť niektorými z najpôsobivejších železničných staníc na svete. Európa je známa svojou rozsiahlou a efektívnou železničnou sieťou, ktorá spája rušné mestá, malebné obce a nádherné prírodné zákutia. Uprostred tejto siete sa nachádzajú vlakové stanice, ktoré sú nielen tranzitnými uzlami, ale aj samostatnými architektonickými dielami.
Európsky železničný index každoročne analyzuje 50 najväčších vlakových staníc na kontinente. V nasledujúcom článku sa vyberieme na cestu po týchto staniciach a preskúmame, ktoré z nich sú rovnako hodné návštevy ako samotné mesto, v ktorom sa nachádzajú.
Každoročný Európsky železničný index hodnotí 50 hlavných vlakových staníc na základe zážitkov z cestovania, ktoré poskytujú. Rebríček zostavuje skupina na ochranu spotrebiteľov Consumer Choice Center a prideľuje body za dĺžku čakania, meškanie a dopravné spojenia.
Zohľadňuje tiež ponuky cestovných lístkov, prevádzkové časy predajných stánkov a dostupnosť informácií, ako aj služby na stanici, napríklad salóniky, obchody a reštaurácie, aplikácie pre smartfóny, bezplatné Wi-Fi pripojenie a dostupnosť služieb zdieľania jazdy, ako sú Bolt a Uber.
Analýza sa opiera o správy vnútroštátnych orgánov, online štatistiky, mapy staníc, aktualizácie v reálnom čase a vlastný výskum očakávaní spotrebiteľov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Poľsko prijalo záložný plán pre prípad tvrdého brexitu

6. 3. 2019 Poľská vláda schválila v utorok tzv. záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez politickej dohody. Informovala o tom agentúra AP.
Vláda vo svojom zverejnenom vyhlásení uviedla, že schválila návrh zákona, ktorý ochráni približne 6000 britských občanov žijúcich v Poľsku, ktorí po brexite stratia štatút občanov EÚ. Vláda ďalej uviedla, že v rámci tohto opatrenia môžu občania podať žiadosť o trvalý pobyt v Poľsku v priebehu nasledujúcich 21 mesiacov - teda do 31. decembra 2020. Británia má 29. marca oficiálne vystúpiť z Únie. Britský parlament však vyrokovanú dohodu o podmienkach brexitu premiérky Theresy Mayovej v januári nepodporil, čím sa zvýšila reálna hrozba chaotického, na ekonomiku negatívne pôsobiaceho odchodu krajiny z eurobloku. Nejasný osud po brexite čaká aj státisíce Poliakov žijúcich v Spojenom kráľovstve, všíma si AP.
(Zdroj: hnonline.sk)

Brexit spomalí aj našu ekonomiku

4. 3. 2019 Termín 29. marec sa blíži, no rozchod Londýna s Bruselom ponúka čoraz viac otáznikov ako odpovedí. Jedna z nedoriešených hrozieb je aj dosah brexitu na slovenské hospodárstvo. Ekonómovia rezortu financií jeho presnejšie dosahy nateraz predpovedať nevedia, s určitosťou nám však nehrozí recesia. Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze hovoril o spomalení v rozmedzí 0,7 až 1,4 percenta. Stále však nie je jasné, aké clá sa budú uplatňovať, aký brexit vlastne nastane, a veľa bude závisieť aj od vývoja britskej libry. „Ekonomika sa spomalí najmä pre pokles priamych exportov zo Slovenska do Británie aj pre zníženú konkurencieschopnosť v dôsledku colných bariér,“ povedal hovorca ministerstva financií Maroš Stano.
Najnovšia makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá v tomto roku rast ekonomiky o štyri percentá a v ďalších rokoch postupné zmierňovanie tempa rastu na úroveň okolo 2,5 percenta HDP. Isté je však to, že by u nás utrpel najmä automobilový priemysel, ktorý tvorí až 40 percent nášho exportu na druhú stranu Lamanšského prielivu. Nejde však iba o priamy export. Slovensko pocíti pokles záujmu aj o dodávky automobilových dielov, ktoré kompletizujú v iných krajinách Európskej únie. Dôsledky sa prejavia v dlhšom časovom horizonte, najciteľnejšie však budú práve v prvých rokoch. Pred prísnejším režimom po vystúpení Británie upozorňuje na svojej stránke aj Finančná správa. „Zmeny sa budú týkať nových kontrol na vonkajších hraniciach s Európskou úniou, platnosti licencií, osvedčení a povolení vydaných Spojeným kráľovstvom či nových podmienok pre prenos údajov,“ upozornila jej hovorkyňa Ivana Skokanová.
(Zdroj: hnonline.sk)

Protesty žltých viest zasiahli francúzsku ekonomiku

1. 3. 2019 Protivládne protesty hnutia žltých viest od svojho začiatku znížili rast francúzskej ekonomiky o 0,2 percentuálneho bodu. V médiách to dnes povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Demonštrácie sa začali v polovici vlaňajšieho novembra a odštartovalo ich plánované zvýšenie dane z pohonných hmôt. Neskôr protesty prerástli do širšieho hnutia proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho hospodárskym reformám.
Demonštrácie dosiahli vrchol v decembri, keď donútili rad podnikov v centre Paríža aj v ďalších francúzskych mestách dočasne prerušiť prevádzku. "Predstavuje to veľmi vysoké náklady, je to 0,2 percentuálneho bodu štvrťročného rastu, takže je to veľa," povedal dnes Le Maire. Vláda predtým odhadla, že protesty znížili rast vo štvrtom štvrťroku o viac ako jednu desatinu percentuálneho bodu, čo zodpovedá sume okolo 2,5 miliardy eur, uviedla agentúra Reuters. Francúzsky štatistický úrad INSEE dnes potvrdil svoju správu z konca januára, podľa ktorej hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska v poslednom minuloročnom štvrťroku vzrástol o 0,3 percenta. To znamená rovnakým tempom ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Silný export totiž kompenzoval útlm spotrebiteľských výdavkov v dôsledku pouličných protestov.
(Zdroj: hnonline.sk)

Slovensko sa v čerpaní peňazí EÚ umiestnilo medzi poslednými

28. 2. 2019 V rámci V4 je na tom najlepšie Maďarsko. Slovensko bolo podľa úrovne čerpania finančných prostriedkov Európskej únie ku koncu roka 2018 na 23. mieste spomedzi 28 členských krajín. S podielom prijatých platieb z Európskej komisie 24,22 percenta (3,709 miliardy eur) obsadilo zároveň posledné štvrté miesto v rámci krajín V4. Priemerná miera čerpania zdrojov EÚ členskými krajinami k 31. decembru minulého roka predstavovala 27,51 percenta. Vyplýva to z informácie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 až 2020 ku koncu vlaňajška.
Spomedzi krajín V4 je vo využívaní peňazí EÚ najlepšie Maďarsko s podielom 31,39 percenta (v EÚ 11. miesto), Poľsko dosiahlo podiel 27,99 percenta (13. miesto) a Česká republika 25,20 percenta (21. miesto). V rámci EÚ je na čele Fínsko s podielom čerpania zhruba 50 percenta, nasledujú Írsko (45 percenta), Luxembursko (44 percent), Rakúsko (43 percenta), Švédsko a Cyprus (35 percent), Portugalsko a Estónsko (34 percent) a prvú desiatku uzatvárajú Grécko a Litva (33 percent). Za Slovenskom sú na tom ešte horšie od 24. miesta Slovinsko (24 percent), Španielsko (22 percent), Taliansko a Malta (20 percent) a Chorvátsko (16 percent).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Petronela
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner