ECB signalizovala, že v júli začne zvyšovať úrokové sadzby
10. 6. 2022
Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistých nákupov aktív rámci programu APP. Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Zároveň ponechala kľúčovú sadzbu na 0,00 percenta, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 percenta a depozitnú sadzbu na úrovni -0,50 percenta.
Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov, a potom opäť v septembri, pričom zrejme aj po septembri bude pokračovať v postupnom sprísňovaní menovej politiky.
ECB aktuálne uznala, že prudký rast cien nie je dočasný, ako predpokladala počas uplynulého roka. Aktuálne počíta s tým, že inflácia v eurozóne zostane nad jej dvojpercentným cieľom počas celého prognózovaného obdobia (do roku 2024).
Podľa novej predpovede v tomto roku dosiahne 6,8 percenta, pričom ešte v marci ECB počítala s 5,1 percentami. V budúcom roku by sa mala spomaliť na 3,5 percenta a v roku 2024 na 2,1 percenta.
ECB tiež znížila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v tomto roku na 2,8 percenta z 3,7 percenta a v roku 2023 na 2,1 percenta z 2,8 percenta. Naopak, v roku 2024 počíta s rýchlejšou expanziou, konkrétne s +2,1 percentami, a nie s +1,6 percentami.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Euro zachraňovala G7
8. 2. 2010
Európski ministri financií a centrálni bankári zo skupiny najrozvinutejších krajín sveta G7 cez víkend ubezpečovali, že Európa si vyrieši problémy sama bez pomoci Medzinárodného menového fondu.
Hovorilo sa o Grécku, Portugalsku a Španielsku a šéf ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker presviedčal svojich partnerov, že Európa si problém s nimi vyrieši sama. Reagoval tak na obavy svetových finančných trhov, že problémy zadlženého Grécka sa môžu zopakovať v ďalších krajinách. V poklese akciových trhov aj hodnoty eura sa odrazila nechuť investorov riskovať.
Kurz eura sa v piatok dostal k hranici 1,36 dolára za euro, čo bolo najmenej od mája minulého roka. V Španielsku a Portugalsku sa zvýšila riziková prirážka na vládne dlhopisy, čo znamená, že dnes si tieto krajiny požičiavajú drahšie ako pred pár mesiacmi.
Jeden z analytikov hovorí, že špekulácie o ohrození ďalších krajín eurozóny sú prehnané. Grécko si napríklad dokázalo nedávno cez štátne dlhopisy požičať osem miliárd eur, na rozdiel od Maďarska, ktoré zostalo odkázané na pomoc Medzinárodného menového fondu. Opatrenia na znižovanie zadlženia nedávno prijali Grécko aj Španielsko.
Bankový účet je najčastejšie využívaným produktom
5. 2. 2010
Obchodný vzťah s nejakou finančnou inštitúciou má na Slovensku vyše 80 % ľudí starších ako 15 rokov. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti GfK Group, ktorý sa uskutočnil v štrnástich krajinách strednej a východnej Európy. Obdobná situácia je v krajinách Česká republika, Chorvátsko, Ukrajina a Maďarsko. V rovnakej vekovej kategórii má obchodný vzťah s bankou každý obyvateľ v Rakúsku a Slovinsku.
V menšej miere využívajú služby finančných inštitúcií obyvatelia Bosny a Hercegoviny, Ruska a Srbska, kde ich je 70 %. Kým v skupinách pri ľuďoch s pravidelným zamestnaním vo veku 20 až 50 rokov tento pomer rastie, v iných cieľových skupinách – napríklad mladí ľudia do 19 rokov a starší ľudia vo veku nad 60 rokov sa čísla veľmi nemenia.
Bankový účet je najčastejšie využívaným produktom.
Spoločným znakom vývoja v strednej a východnej Európe v posledných rokoch bolo rozširovanie nových informačných a komunikačných technológií, ako sú mobilné telefóny a internet. V niektorých krajinách EÚ je počet užívateľov internetu vyšší ako v štátoch južnej Európy. Na dôležitosti naberá aj využívanie prostriedkov moderného trhu so službami, čo je vidieť aj na samotnom počte ľudí, ktorí sa zaoberajú sporením, alebo investovaním.
Vo všeobecnosti platí, že tam, kde peniaze sú, sa skôr minú, ako by mali byť usporené a investované, čo je tiež dôsledok finančnej krízy
ACTA určí medzinárodné pravidlá v ochrane duševného vlastníctva
4. 2. 2010
Pripravovaná dohoda o ochrane autorských práv a proti falšovaniu s celosvetovou platnosťou, známa tiež ako ACTA, nebude meniť pravidlá v oblasti zodpovednosti poskytovateľov internetových služieb. Pre denník EurActiv to potvrdil jeden z vedúcich predstaviteľov Európskej komisie, čím zároveň poprel dohady novinárov.
Podľa vedúceho predstaviteľa Komisie médiá svojimi reportážami celú záležitosť okolo novej dohody ACTA príliš zjednodušili.
Komisia sa k tajným medzinárodným rokovaniam, ktoré trvali dva roky, nechcela veľmi vyjadrovať. Zákonodarcovia však vystúpili proti tajnostiam obklopujúcim jednanie a obchodných vyslancov obvinili z toho, že sa usilujú obísť celý politický proces a zaviesť nepopulárne opatrenia.
Dohoda o boji proti falšovaniu tovarov s názvom Anti-counterfeiting Trade Agreement (ACTA), o ktorej sa začalo jednať pred dvoma rokmi v Ženeve, bude multilaterálnou obchodnou dohodou. Určí medzinárodne platné plavidlá v oblasti ochrany duševného vlastníctva.
Pôvodne sa krajiny snažili o dosiahnutie tejto dohody pod záštitou organizácie WIPO (World Intellectual Property Organisation), no jednotliví členovia sa nedokázali dohodnúť. Štáty s podobnými názormi a postojmi preto neskôr sformovali ACTA.
Na poslednom kole vyjednávaní uskutočnenom v Mexiku sa okrem iného zúčastnili Austrália, Kanada, EÚ (reprezentovaná Komisiou), Španielsko (ako predsednícka krajina), Japonsko, Južná Kórea, Maroko, Nový Zéland, Švajčiarsko, Singapur či Spojené štáty.
V apríli tohto roku sa vo Wellingtone na Novom Zélande uskutoční ďalšie kolo rokovaní.
Skupina poslancov z viacerých strán Európskeho parlamentu preto dnes (4.februára) zamýšľa poslať Komisii list, v ktorom požaduje informácie o vyjednávaní a poskytnutie dokumentov.
Členovia Parlamentu tvrdia, že právo na „okamžité“ a „úplne informácie“ o medzinárodných obchodných dohodách majú podľa Lisabonskej zmluvy.
Predstaviteľ Komisie na túto žiadosť reagoval a odpovedal, že obchodné riaditeľstvo EK členom Parlamentu poskytlo informácie „vždy keď to len bolo možné“.
Jeden z britských poslancov potvrdil, že Komisia Parlament o postupoch v rokovaniach informovala, no dodal, že predstavitelia Komisie nemôžu prezradiť veľa, lebo ich viaže dohoda o mlčaní.
Napriek diskusiám sa však očakáva, že ACTA prejde.
Európska "jadrová akadémia" ENELA
3. 2. 2010
Šesť veľkých energetických spoločností sa rozhodlo vytvoriť vzdelávaciu inštitúciu, ktorá má učiť univerzitných absolventov jadrovej fyziky, ako sa stať energetickými lídrami. Komisár Andris Piebalgs vytvorenie takejto vzdelávacej inštitúcie privítal.
Univerzitní absolventi, ktorí získali diplom z jadrovej fyziky, resp. z jadrovej energetiky, dostanú príležitosť zdokonaľovať svoje manažérske a líderské schopnosti. Šesť veľkých energetických spoločností (E.ON, Vattenfall, AREVA, Axpo, AG a EnBW) v minulom týždni (28. 1.) podpísalo dohodu o vytvorení ENELA - Európskej akadémie európskeho líderstva v jadrovej energetike.
Vzdelávaciu inštitúciu budú financovať súkromné firmy, ktoré s touto iniciatívou prišli. Očakávajú od nej, že bude vychovávať budúcich lídrov na poli energetiky, resp. v sektore jadrovej energie. Myšlienka vytvorenia "jadrovej akadémie" vznikla počas diskusií na platforme Európskeho jadrového energetického fóra, ktoré striedavo zasadá v Bratislave a v Prahe. Je tiež reakciou na výzvu Rady z decembra 2008, adresovanú firmám, aby vyvinuli väčšie úsilie v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením.
Jadrový sektor čelí vážnej spoločenskej a ekonomickej výzve: Potrebuje uchovať a na primeranej úrovni rozvíjať poznatky o atómovej energii. A to nielen v záujme priemyslu, ale i vedcov, regulátorov a sektoru zdravotníctva. ENELA, ktorá sa zameria na líderské zručnosti, môže prispieť k prekonaniu priepasti, ktorá oddeľuje súčasné tréningové programy. ENELA bude mať sídlo v Nemecku, neďaleko Mníchova.