ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Macronovo víťazstvo vystrelilo euro nahor
9. 5. 2017
Euro sa dnes nedokázalo udržať na šesťmesačnom maxime, na ktoré sa voči americkému doláru vyšplhalo v bezprostrednej reakcii na víťazstvo Emmanuela Macrona v nedeľných prezidentských voľbách vo Francúzsku. Investori totiž prikročili k vyberaniu ziskov, ktoré im rast jednotnej európskej meny priniesol.
Počas obchodovania v Ázii sa euro vyšplhalo až na 1,1023 USD. Prvýkrát od novembrových prezidentských volieb v Spojených štátoch tak prekonalo hranicu 1,10 USD. Okolo 17:00 SELČ už ale vykazovalo pokles o 0,7 percenta na 1,0927 USD. Jednotná európska mena po Macronovom víťazstve v prvom kole prezidentských volieb pred dvoma týždňami posilnila asi o tri percentá. "Euro si taký rast nemohlo udržať," uviedol podľa agentúry Reuters analytik Joe Manimbo zo spoločnosti Western Union Business Solutions. V druhom kole volieb Macron podľa očakávania porazil nacionalistku Marine Le Penovú, ktorá presadzuje odchod Francúzska z eurozóny a návrat francúzskeho franku. Pozornosť investorov sa teraz obracia späť k ekonomickým ukazovateľom a k vývoju menovej politiky v eurozóne a v Spojených štátoch. Piatkové údaje o poklese nezamestnanosti v USA podporili očakávania, že americká centrálna banka (Fed) v júni prikročí k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Medzi investormi zároveň narastá presvedčenie, že Európska centrálna banka (ECB) smeruje k opusteniu programu nákupu dlhopisov.
zdroj: hnonline.sk
Trhy si zvykajú na neistotu
4. 5. 2017
Aj napriek tomu, že zástupcovia Grécka sa s medzinárodnými veriteľmi dohodli na reformách potrebných pre schválenie dodatočnej finančnej pomoci z tretieho záchranného balíka, žiadna zo zúčastnených strán nemá vyhrané. Grécko sa zaviazalo k privatizácii štátneho majetku, zvýšeniu daní a zníženiu dôchodkov.
Všetky tieto kroky síce bude znamenať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, avšak na druhej strane utlmia spotrebu domácností, čím sa efekt prijatých reforiem zneutralizuje a verejný dlh Grécka zostane aj naďalej z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Prioritou zástupcov EÚ vyjednávaní s Veľkou Britániou o Brexite bude podľa najnovších vyjadrení téma „odstupného“ a až následne usporiadanie vzájomných vzťahov. Únia požaduje splatenie všetkých finančných záväzkov až do roku 2020. Minister pre Brexit Davis razantne odmietol rozvodový účet v objeme 100 mld. eur a pohrozil tvrdým Brexitom, ktorý by vzhľadom na vzájomnú previazanosť vzájomného obchodu nemal víťaza. Vo Francúzsku vrcholí prezidentská kampaň a kandidáti vyťahujú posledné tromfy. Predvolebné prieskumy predpovedajú jasné víťazstvo Emannuela Macrona, čo však na druhej strane môže znamenať nižšiu účasť jeho podporovateľov, čím finálny výsledok nemusí byť až tak jednoznačný. Politickej neistoty na Starom kontinente je aj naďalej dostatok, avšak aktuálny pozitívny sentiment na akciovom trhu ukazuje, že investori sa s ňou „naučili žiť“.
Krajiny EÚ prijali spoločný postup voči Londýnu v rokovaniach o brexite
2. 5. 2017
Dohoda lídrov 27 členských krajín Európskej únie na dnešnom summite o politických usmerneniach pre rokovania o brexite pre Britov znamená nemožnosť prístupu "vyberať si čerešničky z torty". Londýn musí pristúpiť na dvojfázový prístup vyrovnávania vzťahov s Bruselom.
Dohoda o usmerneniach schválila dvojfázový prístup, v rámci ktorého bude potrebné zaznamenať najskôr dostatočný pokrok pri hlavných témach rokovaní, ako sú občianske práva a finančné vyrovnanie, kým sa prikročí k druhej fáze, čiže k novej úprave obchodných vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Vyjednávači EÚ najskôr dohodnú podmienky riadeného výstupu Spojeného kráľovstva z Únie s dôrazom na pobrexitovú ochranu práv občanov, podnikateľského sektora a ďalších zainteresovaných hráčov. EÚ prikročí k ďalšej fáze budúcich vzťahov s Britániou len ak sa dosiahne pokrok v uvedených prioritných témach. Základnou prioritou rokovaní o brexite bude z hľadiska EÚ recipročná ochrana práv občanov Únie v Británii a britských občanov v EÚ. Britská strana sa musí dohodnúť na splatení svojich finančných záväzkov daných v rámci členstva v EÚ ešte pred samotnou dohodou o vystúpení z Únie. O budúcom presťahovaní dvoch agentúr EÚ a ich zariadení, ktoré momentálne sídlia na území Británie, rozhodnú členské štáty EÚ. Únia bude spolupracovať s britskou stranou na tom, aby zaistila čo najbezproblémovejší spôsob ich presídlenia. Rokovacie strany musia nájsť "pružné a inovatívne" riešenie, aby predišli vytvoreniu režimu tvrdých hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko zaplatilo Bruselu desiatky miliónov eur
27. 4. 2017
Slovenská strana pochybila pri verejnom obstarávaní v projektoch Operačného programu informatizácia spoločnosti v rokoch 2007 až 2013 a Bruselu zaplatila 92 miliónov eur.
Podmienky sú pre uchádzačov diskriminačné, chýba výpočet hodnoty zákazky, problémom bola aj zmätočná lehota na dodávanie tovarov, vymenúva RTVS príklady pochybení. Úrad vlády tvrdí, že napokon bola časť z peňazí použitá v iných projektoch, čo Brusel umožňuje. Neprezradil však, ktoré konkrétne projekty museli doplatiť slovenskí daňoví poplatníci.
zdroj: hnonline.sk