Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

Pozor na ľudí - ani im nič ľudské nie je cudzie.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Správne predpoklady ešte nezaručujú, že závery tiež budú správne.

Ak existuje vedecká teória zdôvodňujúca, prečo by niečo nemalo existovať, tak to určite bude existovať.

Neúspešný experiment je veľmi užitočný - vždy môže poslúžiť ako odstrašujúci príklad.

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.