ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Lídri EÚ nerobia dosť v boji proti hospodárskej kríze
18. 2. 2009
Obvinili ich z toho členovia národných parlamentov. Kritika zaznela hlavne od člena francúzskeho Národného zhromaždenia, ktorý označil opatrenia proti recesii za "ťažko badateľné" a tie, ktoré sa prijímajú na národnej úrovni nie sú harmonizované. Opatrenia sú oproti tým prijatým v USA len "nesmelou odpoveďou".
Predseda Európskej komisie síce nespochybnil toto hodnotenie
ale objasňoval dôvody, pre ktoré sa
európsky plán obnovy nemôže rovnať americkému. Je 27 členských krajín, z
ktorých niektoré sú členmi eurozóny a niektoré nie. Sú krajiny, ktoré sú vo
vážnej recesii a krajiny s kladným rastom HDP.
Iné krajiny dostávajú pomoc zo záchranného plánu od EÚ. Politicky ani intelektuálne nie je ľahké
prísť s programom, ktorý pokryje 27 rôznych scenárov.
Šéf európskej exekutívy poradil poslancom, aby sa odpovedí
dožadovali u národných vlád.
Kompromisný návrh tzv. telekomunikačného balíka zatiaľ neexistuje
18. 2. 2009
Rada ministrov telekomunikácií sa na včerajšom neformálnom zasadnutí nedohodla.
Na stole sú
dve možné riešenia:
- prvé hovorí o práve
veta pre Komisiu, ktoré by sa však muselo opierať o súhlas združenia európskych
regulátorov telekomunikácií (v praxi by to znamenalo, že právo veta by Komisia
nemala ako uplatniť),
- druhé ponecháva Komisii
rovnaké miesto ako doteraz. Komisia teda bude môcť aj naďalej vynášať iba odporúčania (v
prípade, že nebude spokojná s rozhodnutím ktoréhokoľvek národného regulátora).
Ďalším sporným bodom je
prerozdelenie frekvencií rádiového spektra, ktoré sa uvoľnili ako dôsledok
digitalizácie vysielanie. Jednotná pozícia neexistuje ani v otázke, či by malo
ísť o proces regulovaný na európskej alebo národnej úrovni.
Európski ministri telekomunikácií poverili České
predsedníctvo, aby predstavilo návrh kompromisu pre vyjednávania medzi Radou a
Európskym parlamentom.
Zhoda medzi členskými krajinami vládne v tom, že nový
regulačný rámec pre prijatie telekomunikačného balíka by mal vytvoriť podmienky
pre investície do novej infraštruktúry.
Termín referenda Írsko oznámi do júna
17. 2. 2009
Írsko oznámi termín referenda o Lisabonskej zmluve do konca predsedníctva Českej republiky.
Na decembrovom summite
Európskej rady sa hlavy členských štátov a vlád zaviazali poskytnúť Írsku záruky v oblastiach, z ktorých mali írski občania najväčšie obavy.
Podľa súčasných prieskumov by za zmluvu hlasovalo 51 % občanov.
Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti až po
ratifikácii všetkými členskými štátmi.
Európa by mala bojovať proti odlesňovaniu
16. 2. 2009
Poslanci Európskeho parlamentu by dnes mali rokovať o rezolúcii, podľa ktorej by sa časť príjmov z obchodovania s emisiami mala vyčleniť na posilnenie politík zameraných proti odlesňovaniu.
Návrhom správy o boji proti odlesňovaniu sú maďarský a
rumunský poslanec. Ak výbor text schváli, plénum môže o ňom hlasovať v júni.
Prijatie rezolúcie nebude mať priamy vplyv na doterajšie politiky EÚ pre boj s
klimatickými zmenami, ale bude ovplyvňovať ďalší vývoj.
Jeden z autorov ako dôvod pre začatie tohto pôsobenia
uviedol, že každý rok zmizne trinásť miliónov hektárov lesa, čo sa rovná územiu
Grécka. Podľa poslanca je preto potrebné viac sa zamerať na ochranu lesov v
Európe.