ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska kríza má viac politický ako hospodársky rozmer
3. 3. 2009
V komentároch o víkendovom summite EÚ sa európske denníky zamerali na evidentný rozdiel v prístupe k západným a východným členským krajinám Európskej únie. Stredoeurópske členské štáty prestáva pôvodné jadro vnímať ako monolitný "východný" blok.
Francúzsky denník Le Figaro si myslí, že nemožno porovnávať veľmi zlú situáciu
Maďarska so situáciou v ďalších štátoch. Rozdelenie na novú a starú Európu nemá
zmysel, pretože medzi novými členmi únie sú veľké rozdiely v dopadoch krízy.
Podľa talianskeho denníka La Stampa summit v
Bruseli rozdelenie Európy na dve časti zviditeľnil. Európska kríza nemá len
hospodársky, ale aj politický rozmer. Ten politický dokonca prevažuje.
Flexibilnú pozíciu sa snaží zaujať Nemecko so
svojou dvojakou dušou, napoly západnou a napoly východnou. Táto pozícia by mala
byť sprostredkovateľom medzi oboma proti sebe stojacimi frontami.
Menej byrokracie pre mikropodniky
2. 3. 2009
Európska komisia podporila návrh, aby boli mikropodniky vyňaté spod niektorých účtovných pravidiel EÚ.
Podnikom by sa tým
uľahčilo administratívne bremeno a každý mikropodnik môže ušetriť až 1 200 €
ročne. Záchranný plán únie vyzval členské štáty, aby mikropodnikom zrušili
povinnosť pripravovať ročné zúčtovanie. Tento krok by mal mikropodniky odbremeniť v časoch ekonomickej
neistoty. Či ho budú implementovať, závisí na členských štátoch.
Ako mikropodnik je definovaná firma, ktorá
spĺňa aspoň dve z troch kritérií:
- celková účtovná súvaha nepresiahla 500 000 €
- čistý obrat nepresiahol 1 000 000 €
- firma nemá viac ako 10 zamestnancov.
Spoločná zodpovednosť za životné prostredie
27. 2. 2009
Ministri životného prostredia EÚ sa zídu, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní.
Názory, akým spôsobom by k tejto problematike mali pristúpiť bohaté
krajiny, sa rôznia. Postoje členských
krajín sú rôzne napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu
bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.
Európska komisia vypracovala návrh, podľa
ktorého by sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal
od niekoľkých ukazovateľov:
- výšky HDP
prepočítanej na jedného obyvateľa
(per capita),
- celkovej miery tvorby emisií prepočítanej na jednotku HDP,
- vývoja trendu
produkcie emisií v období 1990-2005,
- vývoja
populačného trendu v období 1990-2005.
Viaceré krajiny EÚ
majú voči návrhu Komisie rezervovaný
postoj. Niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo
zaradenie ďalších kritérií. Podľa iných krajín by si EÚ nemala vnútorne
rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom
režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. České predsedníctvo
presadzuje, aby úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny
rozvinutých krajín, bolo rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho
porovnateľnosť.
Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ
zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a ostatné bohatšie
priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO2 o 30
percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ak sa má udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra
nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020
znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95
percent.
Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách
27. 2. 2009
Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.
Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 %
oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári
7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %),
Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom
mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).