ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Vyššia pomoc MMF krajinám, ktoré zasiahla kríza
10. 3. 2009
Výzvu Medzinárodného menového fondu (MMF) na zdvojnásobenie pomoci krajinám, ktoré zasiahla finančná a hospodárska kríza, ministri financií členských štátov Európskej únie podporia.
O
zvýšenej pomoci 500 miliárd dolárov budú ministri financií skupiny krajín G20,
ktorá združuje najdôležitejšie vyspelé a rozvojové ekonomiky rokovať tento
týždeň. Členské štáty EÚ sú pripravené prispieť na dočasné zvýšenie pomoci, ak
to bude potrebné. Formou priameho financovania majú pomoc zvýšiť najmä členské
štáty EÚ, ktoré majú rozsiahle devízové rezervy.
Smernica o DPH asi nebude doplnená o "zelenú daň"
9. 3. 2009
Začiatkom apríla mala Európska komisia navrhnúť tzv. „zelené dane“. Zníženie DPH na podporu „zelených produktov“ však pravdepodobne nebude na programe dňa.
Európske pravidlá pre daň z pridanej hodnoty, ktoré
obsahuje Smernica o DPH z roku 2006,
stanovujú jej minimálnu sadzbu na 15%. Znížená 5% sadzba môže byť
uplatnená na vybrané tovary a služby – napr. lieky, pracovné intenzívne služby, vrátane renovácie obytných
domov, upratovania či kaderníckych služieb. Zoznam, ktorý Smernica
obsahuje bol tvorený skôr na základe
„sociálnych“, než „zelených“ kritérií.
Zmeniť to mal legislatívny balík o „zelených daniach“ koncom apríla. Zdá sa však, že otázka DPH
z neho vypadne.
Súčasťou balíka mala byť aj revízia Smernice o DPH
z roku 2006. Tá by umožnila
zníženie dane pre niektoré environmentálne priaznivé tovary, ako energeticky
efektívne žiarovky, či izoláciu. K
tomuto kroku bola Komisia vyzvaná lídrami EÚ na summite v marci 2008.
Najnovší vývoj naznačuje, že sa Komisia možno rozhodne
nenavrhovať zmeny v DPH. Jej obavy vychádzajú zo správy pripravenej
konzultantmi a predloženej Generálnemu riaditeľstvu (GR) pre dane
v decembri, ktorá varuje pred negatívnymi cezhraničnými efektmi
a vyšším dopytom po energii.
Legislatívny balík je však stále v štádiu prípravy
a detaily o jeho obsahu nie sú známe. Komisia čaká na výsledky
rokovaní ministrov financií a hospodárstva, ktoré budú 10. marca.
Prepúšťanie na dôchodok môže fungovať ako nástroj sociálnej politiky
9. 3. 2009
Súdny dvor objasnil podmienky, za ktorých zamestnávatelia môžu zamestnanca prepustiť na dôchodok a nebude to považované za diskrimináciu.
K diskriminácii pre vek nedôjde v prípade, že pôjde o primeraný spôsob na dosiahnutie legitímneho cieľa sociálnej politiky spojeného s politikou zamestnanosti, trhu práce alebo odbornej prípravy.
Smernica EÚ pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a
povolaní zakazuje diskrimináciu kvôli veku. Diskrimináciou nie sú výnimočné
rozdiely v zaobchádzaní pre vek, ak sú objektívne a primerane odôvodnené
oprávnenými cieľmi sociálnej politiky.
Podľa britského práva, ktoré z tejto smernice vychádza, zamestnanci, ktorí
dosiahli štandardný dôchodkový vek stanovený ich zamestnávateľom alebo v inom
prípade vek 65 rokov, môžu byť prepustení z dôvodu odchodu do dôchodku bez
toho, aby takéto zaobchádzanie bolo považované za diskriminačné. Zákon
neobsahuje osobitné ustanovenia pre tých, ktorí majú menej ako 65 rokov.
Charitatívne združenie The National Council on Ageing (Age Concern England),
ktoré podporuje blahobyt starších osôb napadlo zákon, pretože je podľa nich v
rozpore so smernicou a zle ju interpretuje.
Súd však rozhodol, že za diskrimináciu
pre vek nemožno považovať prípad, v ktorom ide o primeraný spôsob na
dosiahnutie legitímneho cieľa sociálnej politiky spojeného s politikou
zamestnanosti, trhu práce alebo odbornej prípravy. Súd tiež zdôraznil, že
nútený odchod do dôchodku nesmie byť dôsledkom znižovania výdavkov alebo stratégie
hospodárskej súťaže.
Slováci využívajú internet stále viac
6. 3. 2009
Internetová penetrácia dosiahla u nás v minulom roku 51,2 percenta, čo znamená 8,9-percentný medziročný nárast. V regióne strednej a východnej Európy toto číslo predstavuje mierny nadpriemer.
Vyplynulo to z medzinárodného prieskumu, ktorý sa realizoval od septembra do
novembra 2008.
Prieskum zároveň ukázal, že na internet sa
každý deň pripája asi polovica online populácie. S rovnakým percentom ako
Slováci skončili Poliaci. Zo strednej a východnej Európy najviac obyvateľov
využíva internet v Estónsku - až 70 %. Z krajín Vyšehradskej štvorky Slovensko
predbehli Česi a Maďari s internetovou penetráciou zhruba o percento vyššou.
Prieskum potvrdil, že rastie aj počet
domácností, ktoré majú prístup na internet. Trend ukazuje, že internet sa stal pre mnohých súčasťou
súkromia a individuálnou záležitosťou. Ostatné spôsoby ako byť online -
napríklad pripájanie sa z práce, školy a verejných miest ako knižnice a internetové
kaviarne - už zrejme dosiahli svoj saturačný vrchol a ich význam relatívne
klesá.