ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Maroš Šefčovič bude pravou rukou Barrosa
27. 11. 2009
Slovenský zástupca povedie kľúčový rezort administratívy a medziinštitucionálnych vzťahov.V novom zložení Európskej komisie bude mať Slovensko človeka na veľmi vysokom poste. Nášho komisára Maroša Šefčoviča si šéf európskej administratívy José Manuel Barroso vybral za jedného z piatich podpredsedov eurokomisie.
M. Šefčovič v 27-člennej komisii bude zodpovedať za oblasť medziinštitucionálnych vzťahov a administratívy. Okrem iného to napríklad znamená, že každý návrh zákona, ktorý pôjde do Európskeho parlamentu či Európskej rady, bude treba konzultovať práve s našim eurokomisárom.
Sám M. Šefčovič považuje pridelenie kľúčového rezortu za veľký úspech. Podľa jeho slov toto portfólio odráža skutočne proeurópsku pozíciu Slovenska.
M. Šefčovič za svoju hlavnú úlohu v novej eurokomisii označil uplatnenie Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpi do platnosti na budúci týždeň, a to tak, aby jednotlivé európske inštitúcie medzi sebou čo najlepšie spolupracovali. Európsku komisiu okrem toho bude zastupovať pri príprave summitov európskych lídrov a šéfovať manažmentu ľudských zdrojov.
V praxi to znamená, že slovenský zástupca bude zodpovedať za vzťahy Európskej komisie k ostatným inštitúciám: europarlamentu, Európskej rade aj k národným parlamentom všetkých členských štátov únie.
Na pneumatikách bude vyznačená ich palivová efektívnosť
26. 11. 2009
Európsky parlament dal zelenú novému nariadeniu EÚ. Podľa neho sa na automobilových pneumatikách začne vyznačovať ich palivová efektívnosť. Túto informáciu by mali motoristi nájsť na nálepkách alebo v priloženej písomnej informácii najneskôr od novembra 2012.
Od novembra 2012 každá automobilová pneumatika na trhu v EÚ bude musieť byť zaradená do jednej z energetických kategórií „od A po G“. Vyplýva to z nariadenia, ktoré 26. 11. definitívne schválili poslanci EP. Pneumatiky, ktoré budú mať najvyššiu palivovú efektívnosť, budú označené kategóriou „A“.
Pneumatika okrem informácie o palivovej náročnosti bude musieť niesť i bezpečnostnú informáciu o priľnavosti k mokrej vozovke, ako i o miere hluku, ktorý vytvára počas jazdy.
V záujme podpory kvality pneumatík sa členským štátom zakáže udeľovať štátnu podporu pre výrobcov, ktorých produkty nesplnia kritériá aspoň pre zaradenie do kategórie „C“.
Aj keď označenie energetickej triedy a ďalšie informácie nebudú musieť byť uvedené fyzicky na bočnej strane pneumatiky, podľa dohodnutého kompromisu ich výrobcovia budú musieť uviesť na nálepke na pneumatike alebo v písomnej informácii, ktorú dostane každý kupujúci.
Daňové predpisy slovenským podnikom zaberú ročne 257 hodín
25. 11. 2009
Slovenským podnikom zaberie vypĺňanie daňových priznaní a dodržiavanie všetkých daňových predpisov ročne vyše 10 dní. Oproti podnikom v susednom Česku, Poľsku či Maďarsku je to však menej času.
Ukázala to najnovšia štúdia Svetovej banky a spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktorá sa zaoberá náročnosťou platenia daní aj celkovým daňovým zaťažením.
Daňové povinnosti oberú podniky v Maďarsku o 330 hodín ročne, v Poľsku o takmer 400 hodín a v susednom Česku o 613 hodín ročne. Slovensko pri posudzovaní časovej náročnosti pri daniach obsadilo 103. priečku a Česko až 171. miesto.
V sledovanom období platenie daní uľahčilo 45 štátov. Podľa štúdie celkovo vidieť snahu štátov daňové systémy reformovať. V reforme daňového systému sa víťaznou krajinou podľa analýzy stal Východný Timor, ktorý zaviedol nový daňový zákon.
Svetová banka v rámci analýzy upozornila, že v rôznych štátoch sú daňové systémy veľmi rozdielne. Štúdia podotýka, že daňový systém je známy už od čias starovekých Egypťanov tri tisícky rokov pred Kristom.
Noví lídri EÚ
23. 11. 2009
Na summite 19. 11. 2009 hlavy štátov a vlád Európskej únie rozhodli o nových lídroch EÚ. Kým voľba Hermana Van Rompuya na post prvého predsedu Európskej rady nebola prekvapením, o výbere barónky Catherine Ashton na post šéfky európskej diplomacie sa to celkom povedať nedá.
Obidvaja noví lídri tak Van Rompuy ako aj Ashton sú známejší skôr vo svojich krajinách než na medzinárodnej scéne a obaja odchádzajú zo svojej súčasnej funkcie po približne roku.
Rozhodnutie hláv štátov a vlád EÚ bolo jednomyseľné a je výsledkom veľmi širokého kompromisu a zohľadnenia rôznych faktorov. Prvé kritérium bolo politické – Catherine Ashton je kandidátkou Strany európskych socialistov (PES), kým Herman Van Rompuy stredo-pravej Európskej ľudovej strany (EPP). Ďalším, aj keď menej záväzným faktorom bolo rodové hľadisko. Švédske predsedníctvo bolo pod tlakom, aby konzultácie o nomináciách viedlo spôsobom, ktorý by vyprodukoval aj ženské meno. Iný výsledok by do značnej miery diskreditoval celú politiku rodovej rovnosti Európskej únie.
Summitom Európskej rady teda bude od 1. decembra 2009 predsedať Van Rompuy, ktorý v minulosti zastával post ministra pre rozpočet a šéfa flámskych kresťanských demokratov. Pred vstupom do politiky pracoval pre centrálnu banku, Píše blogy i haiku (forma japonskej poézie). Jeho súrodenci sú v belgickej politike tiež aktívni. V roku 2004 sa postavil proti členstvu Turecka v Európskej únii. Konfrontovaný s týmto vyjadrením však budúci „prezident EÚ“ povedal, že na novom poste nebude reprezentovať svoje názory, ale názory všetkých členských štátov. Svoju povesť konsenzuálneho politika potvrdil slovami, že z rokovaní musí každá krajina odísť víťazne. Rokovania, pri ktorých bude niektorá krajina porazená, nie sú dobré rokovania.
Do funkcie bude formálne uvedený 1. decembra 2009 prostredníctvom tzv. písomnej procedúry.
Budúca šéfka európskej diplomacie Catherine Ashton pôsobila v britskej politike ako predsedníčka Snemovne lordov (House of Lords), nevolenej hornej komory britského parlamentu.
Zaujímavosťou zo života budúcej šéfky európskej diplomacie je, že vo svojej rodine je prvou ženou, ktorá má univerzitné vzdelania. Ekonómiu študovala v Londýne a v minulosti sa venovala etike v biznise (CSR) i zdravotníckemu systému. Do Snemovne lordov ju menoval expremiér Tony Blair v roku 1999 a stala sa tak jednou z najmladších členov Snemovne. Od roku 2001 zastávala viaceré ministerské funkcie - školstvo (štátna tajomníčka), ľudské práva (štátna tajomníčka), ústavné záležitosti (štátna tajomníčka) a spravodlivosti (štátna tajomníčka). Ako predsedníčka House of Lords bola od roku 2007 členom kabinetu.
Podpísala sa pod skutočnosť, že Lisabonská zmluva úspešne prešla ratifikáciou v Snemovni lordov a jej predchodca v Európskej komisii Peter Mandelson ju opísal ako „strašidelne bystrú“. Na poste vysokej predstaviteľky chce viesť „tichú diplomaciu“. Ako členku Európskej komisie ju bude vo vysokej funkcii musieť ešte potvrdiť Európsky parlament.