ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Hrozbou pre internet sú „sliedivé úrady“
8. 12. 2009
Vlády a firmy, ktoré tlačia na väčší monitoring aktivít na internete predstavujú údajne hlavnú hrozbu pre slobodu a demokraciu. Otec internetu Tim Berners-Lee, ktorý v čase, keď pracoval ako inžinier v CERN, Európskej organizácii pre atómový výskum, vynašiel World Wide Web zároveň tvrdí, že základná myšlienka slobody a otvorenej spolupráce, ktoré podčiarkujú univerzálnosť webu, je v súčasnosti pod silným tlakom.
Pri prednese svojho výročného prejavu k Scientific Technology Options Assessment (STOA) tiež povedal, že úrady uplatňujúce zákony, ktoré sa snažia monitorovať web za účelom boja proti závažnému zločinu, by mali žiadať o povolenie od nezávislého orgánu.
Vážne obavy vyslovil Berners-Lee, ktorý zároveň pôsobí ako profesor na Massachussetts Institute of Technology (MIT), tiež zo spoločností, ktoré hromadia údaje o pohybe jednotlivcov na internete, aby zistili, aký je profil užívateľov internetu.
Systémy, ktoré monitorujú každé kliknutie a vytvárajúce na základe toho profil užívateľa, sú podľa Bernersa-Lee veľmi škodlivé. Zdôraznil, že spolu s objemom a kvalitou osobných dát, ktoré musí človek na webe uverejniť, rastie strach o stratu súkromia.
Berners-Lee v Spojených štátoch robil kampaň za „neutralitu internetu“, aby zdôraznil, že internetový pohyb by mal ostať voľný a neobmedzený. Povedal, že web by nemal diskriminovať z dôvodov reklamy alebo politických dôvodov.
Zdôraznil zároveň, že ak má byť demokracia skutočne súčasťou internetu, je nevyhnutné, aby bola informácia doručovaná neutrálnym médiom. Kriticky sa vyjadril tiež na adresu spoločností, ktoré odpájajú internetové služby v prípade, že zákazníkov podozrievajú z nelegálneho zdieľania informácií.
Harmonizácia zákonníkov práce
7. 12. 2009
V rámci občianskej konzultácie občania navrhli, aby EÚ dôsledne presadzovala zmenšovanie rodových rozdielov na pracoviskách a tiež zjednotila pracovné podmienky v EÚ harmonizovaním zákonníkov práce.
Európske občianske konzultácie sú jednou zo šiestich paneurópskych iniciatív.
Cieľom týchto konzultácií je posilniť demokraciu, dialóg a debatu medzi inštitúciami EÚ a občanmi. Do konzultácie boli zahrnutú názory 1500 náhodne vybraných európskych občanov, ktorí sa zúčastnili národných diskusií. Poslednou z takzvaných regionálnych konferencií je Berlínska konferencia, na ktorej svoje myšlienky zdieľali experti, zástupcovia európskych inštitúcií a novozvolení europoslanci.
Svojich zástupcov na konferencii, ktorej ústrednou tematikou bola práca a podmienky v zamestnaní v dvadsaťsedemčlennej EÚ, malo sedemdesiat záujmových skupín z Nemecka, Slovinska, Českej republiky a Rakúska.
Ďalšou z tematických oblastí bola rodová rovnosť (rovnaký plat za rovnakú prácu). Delegáti poukázali na značné regionálne rozdiely. Navrhli, aby EÚ dôslednejšie presadzovala skresávanie týchto nepomerov.
Dohodnutým odporúčaním konferencie je návrh, aby Európska únia vytvorila rovnaké pracovné podmienky a pravidlá pre všetkých svojich občanov založené na harmonizovanom zákonníku práce.
Zdravotnú politiku Lisabon posilní
4. 12. 2009
Napriek tomu, že Lisabonská zmluva zodpovednosť členských štátov za vlastný systém zdravotníctva potvrdzuje, rozvíja zároveň možnosti Európy podnikať kroky pri ochrane verejného zdravia.
Únia má zmluvne ukotvený tzv. „health mainstreaming“, ktorý hovorí, že pri tvorbe všetkých politík EÚ sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia. Návrhy EK by mali brať do úvahy prípadné nepriaznivé dôsledky na zdravie ľudí.
Ten istý článok Lisabonskej zmluvy hovorí aj o posilnení spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdravia. Povzbudzuje členské štáty, aby prijali usmernenia, stanovili ukazovatele, organizovali výmenu osvedčených postupov, monitorovali a vyhodnocovali svoje zdravotné systémy. Cieľom tohto nového nástroja je zlepšiť komplementárnosť zdravotníckych služieb členských štátov pri cezhraničnom poskytovaní služieb.
EÚ po novom zdieľa kompetencie s členskými štátmi tam, kde boli identifikované obavy z nedostatočnej ochrany verejného zdravia. EÚ môže v takýchto prípadoch prijímať záväznú legislatívu. Táto legislatíva sa môže týkať napríklad štandardov kvality a bezpečnosti orgánov pre transplantáciu, substancií ľudského pôvodu (krvi, krvných derivátov), veterinárnych a fytosanitárnych štandardov, štandardov kvality pre medicínske produkty a zariadenia pre medicínske použitie.
Lisabonská zmluva EÚ dovoľuje prijať iniciatívy určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia. Aj keď nie sú právne záväzné, môžu pomôcť spolupráci pri veľkých cezhraničných zdravotných pohromách, pri ochrane verejného zdravia pred škodlivými účinkami tabaku a nadmerného užívania alkoholu.
Lisabonská zmluva robí záväznou Chartu základných práv (s výnimkou Poľska, Veľkej Británie a do budúcna aj Českej republiky). To znamená tiež právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a liečbu, ktoré sú jasne uznané za základné právo občana EÚ.
Europortál o Vyšehradskom regióne
3. 12. 2009
Sieť portálov EurActiv zo štyroch krajín (EuActiv.cz, EurActiv.hu, EurActiv.pl a EurActiv.sk) začala vydávať nový internetový portál o vývoji a politickej diskusii vo Vyšehradskom regióne - www.visegrad.info.
Tento spoločný portál je vydávaný v anglickom jazyku a jeho hlavným cieľom je zvýšiť viditeľnosť krajín V4 navonok, ako aj posilniť cezhraničnú diskusiu a výmenu názorov medzi odborníkmi, rozhodovateľmi zo štyroch krajín, ktoré okrem geografickej polohy spája napríklad história, či kultúra.
Portál obsahuje denný prehľad správ a detailné informácie o prioritných oblastiach politík z pohľadu Vyšehradského regiónu. Vývoj v regióne a pozície krajín V4 sú zasadené do širšieho kontextu európskych politík a európskej diskusie. Factsheety, články, štatistiky a databáza kontaktov relevantných inštitúcií ponúkajú komplexný prehľad vo viacerých oblastiach.
Portál je spoločným projektom štyroch stredoeurópskych portálov siete EurActiv (Innovative Region). Projekt je realizovaný s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.