ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Energeticky efektívna zimná olympiáda 2010
11. 2. 2010
Organizátori zimnej olympiády vo Vancouveri sa pri prípravách zamerali aj na ochranu životného prostredia. Súťažiaci i účastníci budú bývať v energeticky efektívnych budovách, budú spotrebúvať energiu z obnoviteľných zdrojov a priestory im bude vykurovať metán z niekdajšej skládky odpadu.
Zimné olympijské hry začnú už o dva dni v kanadskom Vancouveri. Pri
prípravách sa ich organizátori zamerali najmä na enviromentálny aspekt. Dôraz pri projektovaní areálov a infraštruktúry kládli na udržateľnosť, no rozhodli sa zároveň inštalovať moderné energetické technológie, využívať odpad ako druhotnú surovinu, či pokryť spotrebu energií z obnoviteľných zdrojov.
Olympijská dedina ako celok by mala byť energeticky neutrálna. Pri jej výstavbe sa postupovalo podľa najprísnejších štandardov, ktoré definuje systém hodnotenia budov v susedných USA. Okrem toho, že sa stavby vyznačujú nízkou mierou energetických strát, vykurovanie bude zabezpečovať metán, ktorý sa uvoľňuje z niekdajšej skládky odpadov. Do vykurovacieho systému by sa malo dodávať tiež teplo, ktoré sa získa z ohriatej odpadovej vody z budov.
Na pokrytie energetickej spotreby olympijských budov budú využívané predovšetkým obnoviteľné zdroje. Organizátori vyhlásili, že sa takýmto spôsobom počas hier ušetrí približne 300 tisíc ton emisií oxidu uhličitého.
Nové budovy a infraštruktúra sa majú využívať i po skončení hier. Z obytných priestorov olympionikov sa stanú bežné domácnosti, z ďalších budov sa spravia školy, záhrady, detské centrá, obchody. Hoci olympionici odcestujú domov, moderné energetické technológie a inovatívne riešenia zostanú.
Miernu záťaž pre životné prostredie má spôsobiť len to, s čím organizátori veľmi nepočítali. Mierna kanadská zima. Na mnohých svahoch je potrebné používať prostriedky pre upevnenie snehovej pokrývky, resp. do niektorých areálov dovážajú sneh nákladné autá z vyššie položených oblastí.
Kampaň o hrozbách sociálnych sietí pre mladistvých
10. 2. 2010
Európske inštitúcie začali včera kampaň na zvýšenie povedomia o hrozbách, ktoré pre mladistvých pod 18 rokov môžu predstavovať stránky sociálnych sietí ako Facebook. V rovnakom čase vyšla aj správa zdôrazňujúca nové riziká spojené s prístupom na sociálne siete pomocou mobilných telefónov.
Nedávny prieskum Eurobarometer ukázal, že väčšina mladistvých Európanov, ktorí používajú internet, je pravidelnými návštevníkmi stránok ako Facebook.
Európski tínedžeri často nemajú dostatočné povedomie o otázkach ochrany súkromia na týchto stránkach. Podľa zistení až 50 percent z nich neváha zverejňovať na internete svoje osobné údaje, ktoré môžu na internete ostať navždy a môže ich každý vidieť.
Zverejňovanie fotiek, ktoré sa momentálne zdajú byť nezabudnuteľným zážitkom s priateľmi, môžu mať v nasledujúcich rokoch vážne dôsledky, varuje nová eurokomisárka pre oblasť spravodlivosti a základných práv Viviane Redingová počas Európskeho dňa bezpečného internetu v Štrasburgu.
Ako príklad spomenula potenciálneho zamestnávateľa, ktorý tieto stránky môže neskôr navštíviť a podľa fotiek z minulosti posudzovať adepta na zamestnanie.
Nedávny prieskum ukazuje, že až polovica európskych náborcov si vyhľadáva informácie o budúcich zamestnancoch práve pomocou sociálnych sietí. Až štvrtina odmietnutých kandidátov neuspela práve kvôli internetovým zisteniam.
Kampaň inštitúcií EÚ nazvaná „Rozmýšľaj kým niečo zverejníš“, sa zameriava práve na naivných užívateľov sociálnych sietí a má zvýšiť povedomie o rizikách zdieľania informácií s cudzincami.
Kampaň je ako prvým určená sociálnym sieťam, od ktorých sa očakáva, že budú odosielať správne informácie a používať správny jazyk. Komisia sa obáva, že hoci sociálne siete prejavili vôľu zaoberať sa otázkami súkromia, existuje stále mnoho nedostatkov, ktoré mládeži bránia v tom, aby pre nich bola sociálna sieť bezpečnou skúsenosťou. Tieto zistenia zverejnila Európska komisia vo svojej správe 9. Februára 2010.
Mnohé sociálne siete tiež poskytujú ľahký prístup k informáciám o mladistvých. Často na to stačí len vyhľadávač. Pod paľbu kritiky sa dostal najmä Facebook. Táto najväčšia sociálna sieť nedávno zmenila nastavenia tak, že profily mnohých nepozorných ľudí, najmä mládeže, sú automaticky prístupné.
Keď EurActiv kontaktoval túto spoločnosť so sídlom v Kalifornii, Facebook žiadne detaily o svojej stratégii ohľadne ochrany súkromia neposkytol.
Na svojej oficiálnej stránke spoločnosť píše, že si jej užívatelia môžu sami nastaviť ochranu súkromia, no Facebook to nerobí automaticky.
Odhaduje sa, že do roku 2012 asi 20 percent predplatiteľov mobilných telefónov bude používať toto zariadenie na prístup do sociálnych sietí. V praxi to znamená viac ako 800 miliónov užívateľov sociálnych sietí cez internet na svete.
Mobilné telefóny riziká sociálnych sietí ešte zvyšujú, keďže komunikácia cez ne je taká rýchla, že prebieha takpovediac okamžite. Zverejnené foto s nelegálnym obsahom sa vo vzrastajúcom svete mobilného internetu môže okamžite dostať do obehu, čím sa násobí riziko ohrozenia.
Napríklad vo Francúzsku zverejnil policajt na svojom Facebook profile video, ktoré zobrazovalo útok na cestujúceho v autobuse. V priebehu niekoľkých hodín sa video rozšírilo pomocou sociálnej siete po celom svete, čím sa cestujúcemu spôsobila dvojitá ujma, keďže bolo ľahké ho identifikovať. Policajt bol obvinený z porušenia mlčanlivosti počas vyšetrovania hoci video krátko po jeho zverejnení stiahol.
Sociálne siete prístupné z mobilov tak nielenže všetko urýchľujú, dovoľujú tiež rýchle lokalizovanie užívateľa, objasňuje správa zverejnená agentúrou EÚ pre internetovú a informačnú bezpečnosť ENISA.
Pre používateľa je pomocou máp na mobiloch ľahké určiť, kde sa jeho priateľ nachádza a získať trasu cesty k tomu miestu. Agentúra varuje, že to zároveň predstavuje novú hrozbu v oblasti súkromia.
Summit proti špekulantom, ktorí neveria euru
9. 2. 2010
Makléri hedžových fondov podľa Financial Times stavili už takmer osem miliárd dolárov (5,81 mld. eur) na oslabovanie spoločnej európskej meny. Podpísala sa pod to najmä situácia v Grécku, ale aj Španielsku či Portugalsku. Podľa špekulantov sa pravdepodobnosť, že niektorá z týchto krajín bude musieť vyhlásiť štátny bankrot, zvyšuje. Už vo štvrtok sa preto predstavitelia Európskej únie zídu na mimoriadnom summite.
Aktivity hedžových fondov veľmi dobre odráža štatistika derivátovej burzy v Chicagu. Podľa tejto štatistiky špekulanti uzatvorili už vyše 40-tisíc stávok proti euru. V piatok sa spoločná mena dostala na osemmesačné minimum voči doláru. Dnes došlo k jej miernemu posilneniu na 1,3683 dolára za euro.
Grécko, Španielsko i Portugalsko sa snažia trhy upokojiť a tvrdia, že majú plány, ktoré zabránia nekontrolovanému rastu dlhu.
Už vo štvrtok sa predstavitelia Európskej únie zídu na mimoriadnom summite. Diskutovať majú o kríze, no podľa predpokladov analytikov by sa mohli dohodnúť aj na pomoci Grécku. Podľa agentúry Reuters v dôsledku mimoriadneho summitu skrátil svoju návštevu Austrálie aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet, čo je znamením, že ECB by mohla chystať pomoc Grécku.
Podľa trhového stratéga spoločnosti Sumitomo Trust Bansk existuje možnosť, že EÚ by mohla angažovať ECB na pomoc Grécku. Takáto pomoc by podľa neho mohla zmierniť obavy o fiškálne zdravie, ktoré sa rozšírili aj na Španielsko a Portugalsko.
Grécky minister financií pre agentúru Bloomberg však povedal, že zahraničie žiadať o pomoc nechcú a deficit bude riešiť vláda. Pomôcť by jej v tom malo vyššie ako plánované príjmov štátneho rozpočtu. V januári už tieto príjmy o niekoľko percentných bodov plán prekročili.
Grécko sa v problémoch topí pre svoj vysoký deficit, ktorý by tento rok mal dosiahnuť 12,7 percenta hrubého domáceho produktu. Krajiny eurozóny by však svoje deficity mali držať pod tromi percentami HDP. Grécko sľubuje, že do nastaveného limitu sa vtesná v roku 2012.
Európska únia má zvyčajne do roka štyri summity. V prípade naliehavých problémov sa však môžu uskutočniť ďalšie. Reuters pripomína tiež skutočnosť, že hoci prezident ECB sa zvykne summitov zúčastňovať, nechodí na každý. Ostatný summit únie sa pritom konal len v januári a ďalšie pravidelné stretnutie sa má uskutočniť v marci.
Slovenský podpredseda Európskej komisie potvrdený
9. 2. 2010
V Štrasburgu dnes Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu na čele so staronovým predsedom Josém Manuelom Barrosom. Slovenský zástupca Maroš Šefčovič bude v novej komisii zastávať post podpredsedu zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Svojho päťročného mandátu by sa Komisia v novom zložení mala ujať zajtra.
Hlasovanie o dôvere sa pôvodne malo uskutočniť už vlani na jeseň, odklad spôsobili problémy so zavedením Lisabonskej zmluvy. Ďalší posun bol v januári, keď svoju kandidatúru stiahla dezignovaná bulharská komisárka Rumjana Želevová, obvinená zo zatajovania svojich obchodných aktivít. Na post Bulharsko nominovalo novú komisárku Kristalinu Georgievovú.
V 27-člennej komisii pod vedením Barrosa je trinásť komisárov, ktorí pôsobili na komisárskych postoch aj doteraz, z toho sedem celý uplynulý mandát. EK bude mať sedem podpredsedov. Prvou podpredsedníčkou je Catherine Ashtonová, ktorá je zároveň aj vysokou predstaviteľkou EÚ pre spoločnú zahraničnú politiku.
Prehľad všetkých eurokomisárov podľa krajín:
Belgicko - Karel De Gucht: obchod
Bulharsko - Kristalina Georgievová: medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc
Cyprus - Andrulla Vassiliová: vzdelávanie, kultúra, viacjazyčnosť a mládež
Česká republika - Štefan Füle: rozširovanie a európska susedská politika
Dánsko - Connie Hedegaardová: Opatrenia na ochranu klímy
Estónsko - Siim Kallas: doprava, podpredseda EK
Fínsko - Olli Rehn: hospodárske a menové záležitosti
Francúzsko - Michel Barnier: vnútorný trh a služby
Grécko - Maria Damanakiová: Námorné záležitosti a rybné hospodárstvo
Holandsko - Neelie Kroesová: digitálna agenda, podpredsedníčka EK
Írsko - Máire Geogheganová Quinnová: výskum, inovácie a veda
Litva - Algirdas Šemeta: dane, colná únia, audit a boj proti korupcii
Lotyšsko - Andris Piebalgs: rozvoj
Luxembursko - Viviane Redingová: spravodlivosť a základné práva, podpredsedníčka EK
Maďarsko - László Andor: zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie
Malta - John Dalli: zdravotníctvo a ochrana spotrebiteľov
Nemecko - Günther H. Oettinger: energetika
Poľsko - Janusz Lewandowski: rozpočet a finančné plánovanie
Portugalsko - José Manuel Barroso, predseda EK
Rakúsko - Johannes Hahn: regionálna politika
Rumunsko - Dacian Ciolos: poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Slovensko - Maroš Šefčovič: medziinštitucionálne otázky a administratíva, podpredseda EK
Slovinsko - Janez Potočnik: životné prostredie
Španielsko - Joaquín Almunia: hospodárska súťaž, podpredseda EK
Švédsko - Cecilia Malmströmová: vnútorné záležitosti
Taliansko - Antonio Tajani: priemysel a podnikanie, podpredseda EK
Veľká Británia - Catherine Ashtonová: podpredsedníčka EK, Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.