Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O márnom hľadaní - III. večer
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
Nikdy nekupuj od bohatého obchodníka!
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Silní využívajú slabých, bohatí chudobných a vláda všetkých.
Dane sa nevyberajú na to, aby z nich mali úžitok daňoví poplatníci.
Zrkadlo je dvakrát lepšie ako okno – stačí ho vyčistiť z jednej strany, aby človek jasne videl.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Žiadna činnosť nie je taká jednoduchá, aby sa pri nej nedalo zlyhať.
Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.
Čím viac dopravných prostriedkov máte na výber, tým horšie si vyberiete.
(Murphyho zrnká II)