ECB je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu
23. 9. 2022
Európska centrálna banka je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny.
Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je "oveľa väčší a trvalejší", ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že centrálna banka musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia "nezapustila korene".
Lagardová uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.
"Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb," povedala Lagardová. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.
Predstavitelia ECB horlivo diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac. A hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná, keďže prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.
Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vo svojom prejave v utorok vyzval ECB na "dostatočne rozhodné" kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.
Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Banky v eurozóne môžu prísť o aktíva až za 4,5 bilióna USD
10. 10. 2012
Európske banky budú možno nútené predať aktíva za 2,8 bilióna USD (2,16 bilióna eur), ak politici v Európe urýchlene nevyriešia dlhovú krízu.
Dlhová kríza v Európe je naďalej najväčšou hrozbou pre globálnu finančnú stabilitu.
Napriek opatreniam, ktoré prijali európski politici, eurozóne sa nepodarilo získať späť dostatočnú dôveru trhov, ktoré majú aj naďalej obavy o finančnú stabilitu menovej únie.
Problémy eurozóny môžu zasiahnuť aj ostatné krajiny v Európe, a tiež rozvíjajúce sa štáty, ktorých ekonomiky už spomaľujú. Podľa MMF najzraniteľnejšími sú v prípade finančných šokov v eurozóne krajiny strednej a východnej Európy.
Slovensko má problém s bankovou úniou
4. 10. 2012
Veľká banka v zahraničí so stovkami pobočiek po celej Európe sa dostane do problémov.
Namiesto toho, aby sa zachránila sama, začne vyberať peniaze z dcérskej pobočky na Slovensku. Následne sa rozhodne, že pre vlastnú záchranu nechá padnúť práve slovenskú dcéru a Fond ochrany vkladov bude musieť ľuďom vyplatiť milióny eur. Doteraz bol takýto scenár pre tvrdé pravidlá na Slovensku len fikciou, po schválení súčasného návrhu bankovej únie sa môže pretaviť do reality.
Slovensko pošle do eurovalu 264 miliónov
4. 10. 2012
Slovensko musí do 12. októbra uhradiť prvé dve hotovostné splátky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu, takzvaného eurovalu, v celkovej sume takmer 264 miliónov eur.
V priebehu rokov 2013 a 2014 následne uhradí zvyšné tri splátky upísaného základného imania v trvalom eurovale, ktoré spolu predstavujú necelých 396 miliónov eur.
Ekonomika eurozóny sa zhoršila
27. 9. 2012
V septembri sa ekonomika eurozóny opäť výrazne zhoršila.
Hlavnou príčinou je dlhová kríza.
Správa EK ukázala nárast inflačných očakávaní zo strany výrobcov aj domácností rovnako ako v sektore služieb.
Ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku stagnovala a v 2. štvrťroku medzikvartálne klesla o 0,2 %. Prognóza je, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa zníži aj v 3.štvrťroku, čo by znamenalo, že eurozóna sa nachádza v recesii.