ECB je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu
23. 9. 2022
Európska centrálna banka je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny.
Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je "oveľa väčší a trvalejší", ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že centrálna banka musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia "nezapustila korene".
Lagardová uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.
"Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb," povedala Lagardová. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.
Predstavitelia ECB horlivo diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac. A hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná, keďže prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.
Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vo svojom prejave v utorok vyzval ECB na "dostatočne rozhodné" kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.
Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Intervencie českej centrálnej banky sa skončili
6. 4. 2017
Banková rada Českej národnej banky dnes s okamžitou platnosťou ukončila režim devízových intervencií. Informoval o tom hovorca centrálnej banky Marek Zeman. ČNB tak nebude brániť posilneniu koruny pod hranicu 27 korún za euro. Banka ale zároveň už skôr upozornila, že bude pripravená prípadné nadmerné výkyvy kurzu koruny po ukončení záväzku zmierňovať svojimi nástrojmi.
O nastavení úrokových sadzieb dnes banková rada nerokovala. Tlačová konferencia guvernéra Jiřího Rusnoka je naplánovaná na 14:15. Kurz českej meny je rozkolísaný, momentálne (14:30) sa pohybuje okolo úrovne 26,70 koruny za euro. Analytici však očakávali turbulentnejší priebeh, je možné, že ČNB výkyvy tlmí. Devízové intervencie centrálna banka začala kvôli obavám z deflácie s cieľom oslabiť korunu a držať jej kurz blízko 27 korún za euro na začiatku novembra 2013. Od tej doby do konca tohtoročného januára intervenovala v objeme zhruba 1,3 bilióna korún. Intervencie v rádoch stoviek miliárd korún pokračovali podľa odhadov analytikov aj vo februári a marci. Kurz koruny môže podľa odhadov analytikov bezprostredne po ukončení intervencií pri extrémnych výkyvoch posilniť k hranici 26 korún za euro. Vylúčiť ale podľa nich nejde ani krátkodobé oslabenie až k 29 korún za euro. Dlhodobejšie by však mala česká mena posilňovať. Na konci roka by mohla byť medzi 25,50 až 26,30 korún za euro. Všetko však bude podľa ekonómov záležať na postoji investorov. Zahraniční špekulanti totiž počítajú s tým, že koruna posilní a oni za korunu dostanú viac eur. Otázkou však podľa ekonómov je, či nájdu niekoho, kto im eura predá.
zdroj: hnonline.sk
Európania stále držia miliardy eur v starých menách
6. 4. 2017
Viac ako 15 miliárd eur v bankovkách a minciach starých mien členských krajín eurozóny nebolo stále vymenených za eurá. To zodpovedá zhruba ročnému dovozu do Lotyšska, jednej z členských krajín eurozóny. Takmer polovicou sa na tejto sume podieľajú Nemci, známi milovníci hotovosti, hoci majú viac ako desaťročný náskok pred novšími členskými krajinami, ako Litva a Lotyšsko, píše agentúra Bloomberg.
Zhruba tretina z celkovej sumy je teraz bezcenná. Mince bývalej meny už nemení 12 národných centrálnych bánk a lehota na výmenu bankoviek už skončila vo Francúzsku, Taliansku, Fínsku a Grécku. Nemci majú šťastie, že nemusia ponáhľať, pretože nemecká centrálna banka Bundesbank nestanovila konečný termín pre výmenu nemeckých mariek. Naopak, portugalská centrálna banka zastavila výmenu mincí za eurá na konci toho istého roka, v ktorom zaviedla euro, a zhruba 48 percent hodnoty miestnej meny escudos, ktorá zostala v obehu, tak už nemožno vymeniť. Lehoty na výmenu hotovosti tiež nahnevali niektorých obyvateľov eurozóny, ktorí si svoj majetok nestihli vymeniť. Talianska centrálna banka dostala vlani nariadené aby vykúpila líry v hodnote 2,5 milióna eura po tom, čo sa verejnosť sťažovala na ústavnom súde, že centrálna banka v roku 2011 nečakane skrátila lehotu na výmenu meny o tri mesiace.
Euro je oficiálnym platidlom v 19 členských krajinách Európskej únie. Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá zaviedla euro, bola Litva v roku 2015. Oficiálnou menou je euro tiež v Monaku, San Maríne, Vatikáne, Andorre, Čiernej Hore a Kosove.
zdroj: hnonline.sk
Obľuba digitálnych platieb rastie
4. 4. 2017
Tri štvrtiny platieb v eurozóne sú platby v hotovosti. Vyhlásil to dnes prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi. Dodal, že takéto platby preto zostávajú nenahraditeľné pre ekonomiku regiónu, napriek nárastu digitálnych platieb.
Draghiho slová by mohli upokojiť Nemecko, ktoré má obavy, že ECB si dala za cieľ postupne zredukovať svoju závislosť od platieb v hotovosti v prospech iných foriem platenia. Prezident ECB vo svojom vyhlásení pri uvedení novej 50-eurovej bankovky skonštatoval, že pre ekonomiku eurozóny je hotovosť stále nenahraditeľná, dokonca aj v súčasnej digitálnej ére. ECB si objednala prieskum, ktorý onedlho zverejní. Draghi však už dnes informoval, že podľa tejto ankety tri štvrtiny, teda 75 percent všetkých platieb v eurozóne, sú platby v hotovosti. Čo sa týka hodnoty všetkých transakcií, platby v hotovosti sa na nich podieľajú niečo vyše 50 percentami. Vlaňajšie rozhodnutie ECB o postupnom stiahnutí 500-eurových bankoviek z obehu nahnevalo niektorých členov predstavenstva nemeckej centrálnej banky. Podľa nich obmedzí slobodu ľudí, ktorí by si chceli peniaze držať v hotovosti doma, a nie v banke. ECB ako argument uviedla, že bankovky s vysokou nominálnou hodnotou slúžia na financovanie zločinov a terorizmu, aj keď žiadne oficiálne údaje, ktoré by to potvrdili, neexistujú.
zdroj: hnonline.sk
Miera nezamestnanosti v EÚ klesla na dlhoročné minimum
4. 4. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne vo februári mierne klesla a je najnižšia za takmer osem rokov. Informoval o tom dnes štatistický úrad Európskej únie (EÚ). Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti v euroregióne po očistení od sezónnych vplyvov vo februári 2017 klesla na 9,5 percenta z januárových 9,6 percenta a z 10,3 percenta vo februári minulého roka. Dosiahla tak najnižšiu úroveň od mája 2009.
Nezamestnanosť v celej EÚ sa vo februári znížila na 8 percent z 8,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci a 8,9 percenta vlani. V tomto prípade ide o najnižšiu mieru nezamestnanosti od januára 2009. Eurostat odhaduje, že vo februári 2017 bolo v EÚ bez práce celkovo 19,750 milióna žien a mužov, z toho 15,439 milióna v eurozóne. V medzimesačnom porovnaní sa počet nezamestnaných v celej únii znížil o 153-tisíc a v eurozóne o 140-tisíc. Medziročne ubudlo v celom európskom bloku 1,852 milióna nezamestnaných, z toho 1,246 milióna v eurozóne. Spomedzi štátov EÚ, ktoré Eurostatu dodali údaje za február 2017, najnižšiu harmonizovanú mieru nezamestnanosti mali Česká republika (3,4 percenta) Nemecko (3,9 percenta) a Malta (4,1 percenta). Naopak, najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenali Grécko (23,1 percenta v decembri 2016) a Španielsko (18 percent). V medziročnom porovnaní miera nezamestnanosti vo februári klesla v 26 štátoch EÚ a zvýšila sa len v Dánsku (zo 6 percent na 6,4 percenta) a v Litve (z 8 percent na 8,3 percenta).
zdroj: hnonline.sk