ECB je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu
23. 9. 2022
Európska centrálna banka je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny.
Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je "oveľa väčší a trvalejší", ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že centrálna banka musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia "nezapustila korene".
Lagardová uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.
"Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb," povedala Lagardová. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.
Predstavitelia ECB horlivo diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac. A hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná, keďže prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.
Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vo svojom prejave v utorok vyzval ECB na "dostatočne rozhodné" kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.
Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Sankcie proti daňovým rajom
23. 2. 2009
Dozor nad všetkými finančnými trhmi a produktami, sankcie proti daňovým rajom a koniec neprimeraným odmenám bankárom patrili k receptu G20 na zmiernenie dosahu hospodárskej krízy. Dohodli sa na ňom lídri európskych krajín v Berlíne.
Stretnutie zvolala nemecká kancelárka
Angela Merkelová. Toto stretnutie bolo predprípravou na summit dvadsiatky
najdôležitejších vyspelých a rozvojových svetových ekonomík, ktorý sa má konať
v apríli v Londýne. Na tento summit má prísť aj americký prezident Barack
Obama.
Dohľad by mal vykonávať Medzinárodný menový
fond, ktorý by pôsobil ako inštitúcia globálneho dohľadu.
Kontrole by mali podliehať aj ratingové
agentúry a hedgeové fondy, ktoré predstavujú systémové riziko. Novým pravidlám
by sa mali podriadiť aj daňové raje.
Kríza je hrozbou pre jednotu Európskej únie
23. 2. 2009
Rozšírovanie Európskej únie na východ bolo podľa komisára pre rozširovanie politickým a ekonomickým úspechom. Prispelo k stabilite a podpore demokracie a vlády zákona v Európe.
Zvýšil sa životný štandard v
nových členských štátoch a zároveň sa vytvorili príležitosti pre export a
investície pre staré členské štáty.
Rozširovania únie nebolo na úkor
starých členských krajín. Hrozbou pre jednotu únie však môže byť hospodárska
recesia.
Ekonomický pokles v
"dvadsaťsedmičke" je totiž sprevádzaný protekcionistickými
tendenciami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na výhody, ktoré ponúka jednotný
trh.
Komisár pre menové záležitosti
sa domnieva, že kríza by nemala zatieniť úspech, ktorý dosiahla EÚ ako celok.
Spoločnými silami bude možné nájsť aj riešenie globálnych problémov ako sú
klimatické zmeny alebo nové medzinárodné pravidlá finančníctva.
Kríza by nemala ohroziť
ďalšie rozširovanie EÚ tak ako bolo plánované a nemala by sa stať výhovorkou
pre spomalenie a zastavenie procesu rozširovania EÚ.
Lichtenštajnsko imidž daňového raja nechce
20. 2. 2009
Rozhodlo sa spolupracovať s OECD, aby sa povesti daňového raja zbavilo. OECD totiž Lichtenštanjsko zaradilo na čiernu listinu nespolupracujúcich krajín.
Okrem neho
na listine ešte figuruje Monako a Andorra. Kniežatstvo sa rozhodlo užšie
spolupracovať s Európskou komisiou v boji proti daňovým podvodom.
Európska komisia pochválila Slovensko za vnútorný trh
20. 2. 2009
Európska komisia pozitívne hodnotí Slovensko za prijímanie európskych smerníc z oblasti vnútorného trhu. Spomedzi európskej dvadsaťsedmičky sa umiestnilo na treťom mieste
Dobrú bilanciu má päť ďalších
štátov - Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko a Holandsko. Česi sa ocitli na šiestom
mieste od konca. Najhorší sú Dáni.