ECB je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu
23. 9. 2022
Európska centrálna banka je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny.
Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je "oveľa väčší a trvalejší", ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že centrálna banka musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia "nezapustila korene".
Lagardová uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.
"Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb," povedala Lagardová. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.
Predstavitelia ECB horlivo diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac. A hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná, keďže prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.
Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vo svojom prejave v utorok vyzval ECB na "dostatočne rozhodné" kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.
Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Fondy EÚ najefektívnejšie využíva Poľsko
1. 3. 2010
Svoje prostriedky z EÚ fondov najefektívnejšie zo všetkých členských štátov využíva Poľsko. To sa prejavilo aj na tom ako sa krajine podarilo vyhnúť recesii. Tieto tvrdenia uvádzajú vysokopostavení poľskí politici a podnikatelia.
Poľská ministerka pre regionálny rozvoj v rozhovore pre internetový podnikateľský portál Polish Market vyhlásila, že v porovnaní s ostatnými novými členskými štátmi EÚ sa Poľsku podarilo tieto prostriedky z eurofondov využiť najefektívnejšie. Poznamenala, že Poľsko plne využilo všetky prostriedky, ktoré doň boli alokované, čo bolo cítiť aj vo výkonnosti ekonomiky. Krajina je jediným členským štátom EÚ, ktorému sa podarilo udržať v čiernych číslach.
Hoci väčšina ekonómov odvodzuje úspech od veľkého spotrebiteľského trhu a silným ekonomickým základom, poľskí odborníci na EÚ tento výsledok pričítajú najmä zručnému a efektívnemu využívaniu fondov EÚ.
GE (General Electric), ktorý patrí k jedným z najväčších zamestnávateľov v strednej a východnej Európe s pracovnou silou viac ako 10 tisíc ľudí len v samotnom Poľsku, tlačí na to, aby sa v krajine vytvárali investičné clustre, ktoré majú z Poľska spraviť centrum technológií a inovácií v rámci EÚ.
Pozitívnejšie vyhliadky pre zamestnanosť
28. 2. 2010
Prieskumy medzi manažérmi ľudských zdrojov hovoria, že zamestnanosť v popredných európskych podnikoch by sa mohla tento rok zlepšiť. Zároveň varujú pred tvrdými podmienkami na pracovnom trhu.
Prieskum pod taktovkou Európskeho klubu pre ľudské zdroje (EChr) prebiehal od decembra do polovice januára. Napriek pozitívnejším predpovediam očakáva prepúšťanie až 44 % firiem. V minulom roku to však bolo až 71 % opýtaných. Tvorbu nových pracovných miest očakáva 20 % podnikov, vlani to bolo len 8 %.
Kríza spôsobuje, že pracovný trh bude aj naďalej nestabilný a potenciál rastu veľmi obmedzený. EChr je znepokojený aj nedostatočnou kvalifikovanosťou európskej pracovnej sily.
Napriek vysokej nezamestnanosti obrovský dopyt je po vysokokvalifikovaných zamestnancoch, avšak jeden z troch Európanov v produktívnom veku má len obmedzené alebo žiadne formálne kvalifikácie. Veľké nádeje vkladajú účastníci prieskumu do novej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorá by podľa nich mala podporovať inovácie nielen vo výskume, ale aj vzdelávaní.
Päť cieľov, deväť iniciatív
25. 2. 2010
Koordináciu hospodárskej politiky medzi členskými štátmi chce posilniť Európska komisia prepojením programov fiškálnej stabilizácie s výdavkami na oblasti s vysokým potenciálom rastu (výskum a vývoj či vzdelávanie).
Návrh desaťročného hospodárskeho plánu Európa 2020 by mal byť zverejnený 3. marca. Európska komisia zdôrazňuje, že osobitne v eurozóne by sa členské štáty mali stať viac vnútorne závislými.
Ukázalo sa, že reformy alebo ich nedostatok v jednej krajine vplývajú na výkon všetkých ostatných. Komisia naráža na problémy Grécka, ktoré vyvolali špekulatívne útoky na euro.
Exekutíva zdôrazňuje, že svoju pridanú hodnotu EÚ ukázala pri riešení globálnych výziev počas hospodárskej krízy, keď dokázala jednotne konať pri stabilizovaní bankového systému a prijímaní európskeho plánu hospodárskej obnovy. Na druhej strane pripúšťa, že boli prijaté aj také opatrenia, ktoré členské štáty dostali na kolená, preto ich treba stiahnuť a posilniť finančnú stabilitu.
Fiškálnu konsolidáciu by väčšina členských štátov mala pocítiť už v roku 2011. Do roku 2013 musia mať všetky krajiny deficit pod úrovňou 3 %.
Komisia v rámci novej stratégie navrhuje prepojenie programov na fiškálnu konsolidáciu s oblasťami podporujúcim rast – vzdelávanie, výskum a vývoj, inovácie, investovaním do sietí (vysokorýchlostný internet a energetické prepojenie).
Návrh stratégie Európa 2020 obsahuje päť hlavných cieľov, ktoré sa v členských štátoch budú adaptovať tak, aby odrážali rôznu situáciu na národnej úrovni:
1. Zvýšenie zamestnanosti populácie vo veku 20 – 64 rokov zo súčasných 69 % na 75 %.
2. Zvýšenie investícií do výskumu a vývoja zo súčasného 1,9 % HDP EÚ na 3 %.
3. Obmedzenie emisií CO2 o 20 % do roku 2020 a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %.
4. Zvýšenie podielu populácie vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným vzdelaním tretieho stupňa zo súčasných 31 % na 40 % v roku 2020.
5. Obmedzenie chudoby zo súčasných 17 % na zatiaľ nešpecifikované percento.
Mnohé z týchto cieľov sa objavili už v Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť a ciele týkajúce sa obmedzenia emisií a obnoviteľných zdrojov už v rámci právne záväzných smerníc.
Okrem toho plán obsahuje aj deväť iniciatív – napríklad „Európsku inovačnú úniu" či novú priemyselnú politiku v ére globalizácie.
Veľkú Britániu dráždi materská dovolenka
24. 2. 2010
O predĺženie minimálnych štandardov pre materskú dovolenku sa tvrdo usiluje Európsky parlament. S veľkou pravdepodobnosťou však poslanci narazia na odpor niektorých štátov, najmä Veľkej Británie.
Včera v Európskom parlamente zažili déjà vu potom, čo Výbor pre práva žien podporil správu portugalskej socialistickej poslankyne Edite Estrelovej, ktorá požaduje zvýšenie minimálnej dĺžky povinnej materskej dovolenky v EÚ na 20 týždňov. Liberálni a stredopraví poslanci ten istý plán zamietli už minulý rok počas júnového zasadania.
Socialistická poslankyňa Estrelová verí, že história sa nebude opakovať a Parlament ju teraz podporí. Pre EurActiv po hlasovaní uviedla, že minuloročný neúspech má politické dôvody, pretože stredopraví poslanci nechceli túto citlivú záležitosť pred voľbami otvárať. Nový parlament však znamená novú situáciu.
Poslankyňa poukázala, že 19 členských krajín už má legislatívu týkajúcu sa tejto záležitosti a preto je potrebné ctiť si takýto zákon aj na európskej úrovni.