Dovoz plynu do Nemecka klesol o takmer 30 percent
20. 1. 2023
Dovoz zemného plynu do Nemecka klesol za 11 mesiacov roka 2022 o takmer 30 percent, za dodanú surovinu však Berlín zaplatil viac než dvojnásobok sumy, ktorú vynaložil za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka. Poukázali na to vo štvrtok zverejnené údaje Spolkového úradu pre hospodárstvo a kontrolu vývozu (BAFA). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Podľa BAFA, ktorý údaje zverejňuje s dvojmesačným oneskorením, doviezlo Nemecko od januára do konca novembra minulého roka 93,7 miliardy kubických metrov plynu.
To je o 29 percent menej než za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka. Naopak, za dodanú surovinu Nemci zaplatili približne 68 miliárd eur. Za 11 mesiacov roka 2021 ich dovoz plynu stál 29,4 miliardy eur.
Najväčšia európska ekonomika bola jednou z vysoko závislých od dovozu plynu z Ruska. Závislosť Nemecka bola omnoho vyššia než v prípade ostatných veľkých európskych ekonomík, pričom veľký objem plynu dostávalo cez plynovod Nord Stream 1.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Trump uvalil na Európu clá za oceľ i hliník
1. 6. 2018
Nepredvídateľnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa sa opäť potvrdila. Ten včera aj napriek planým nádejam Bruselu nakoniec odklepol clá na oceľ i hliník, ktoré dnes vstupujú do platnosti.
V obchodnej vojne s Úniou síce nefigurujú zbrane, no ekonomické dôsledky môžu byť podľa expertov viditeľné. Podľa analytikov ide o nezmyselný krok, keďže Únia do USA exportuje menej ako 1,3 percenta produkcie ocele a v prípade hliníka je to ešte menej. „Zatiaľ čo pre domácich producentov je efekt vyšších cien pozitívny, spotrebiteľov vyššie ceny pravdepodobne tešiť nebudú,“ konštatuje analytik J&T Banky Tomáš Rajtar. Experti tvrdia, že scenár jasný a jediný, kto získa, sú americké firmy. Pre drahšiu oceľ je totiž ohrozených v zámorí až 150-tisíc pracovných miest v iných odvetviach. „V prípade uvádzaných ciel, neočakávame priamy dopad. Môže sa stať,to že niektoré spoločnosti z krajín, ktoré dodávajú veľké objemy do USA, sa môžu snažiť presmerovať časť dodávok do Európy,“ tvrdí hovorca U.S. Steel Košice Ján Bača. Podľa neho potom nastane moment, keď Európa bude potrebovať veľmi jednoduchý, rýchly a zodpovedajúci systém opatrení.
Lieky a liečivá
30. 5. 2018
Novela zákona platná od 15. 6. 2018 počíta so zriadením národného portálu klinického skúšania, ktorého hlavnou úlohou bude komunikácia medzi Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv s etickou komisiou pre klinické skúšanie liekov.
Významnú časť novely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach tvorí zriadenie etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre klinické skúšanie liekov, ktorá bude posudzovať klinické aspekty žiadostí o povolenie klinického skúšania liekov, o povolenie podstatnej zmeny klinického skúšania, o pridanie Slovenskej republiky do klinického skúšania povoleného v iných členských štátoch Európskej únie predložené prostredníctvom elektronického EÚ portálu klinického skúšania.
Ďalšou novinkou sú zmeny poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach a v nemocničných lekárňach. Posilnená bude úloha odborných zástupcov a jednoznačnejšie budú vymedzené ich právomocí a povinnosti. Definovaná bude lekárenská pohotovostná služba a spôsob jej určovania.
Novela zákona obsahuje aj spresnenia týkajúce sa činností štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a obsahuje tiež EU Pilotom požadované doplnenie, že zdravotnícka pomôcka je určená na použitie pre ľudí.
Zmeny v zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
30. 5. 2018
Novelou zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach dochádza aj k zmenám v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Novelou zákona, ktorá bola schválená dňa 16. 5. 2018, dochádza k zosúladeniu doteraz platných ustanovení, na základe ktorých sa ustanovujú etické komisie na posudzovanie biomedicínskeho výskumu. Vzhľadom na to, že klinické skúšanie je považované za biomedicínsky výskum a nariadenie ako priamo vykonateľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie upravuje procesy posudzovania jednotlivých žiadosti, bolo potrebné tieto požiadavky zohľadniť aj v tomto zákone.
Estónsko ako európska práčka peňazí
28. 5. 2018
Viac ako 13 miliárd dolárov sa vypralo v rokoch 2012 až 2016 v estónskych bankách, z ktorých najmenej 7,3 miliárd eur prešlo účtami nerezidentov, teda klientov neusadených v krajine. Oznámila to v piatok miestna polícia.
Malá pobaltská krajina, ktorá je členom Európskej únie, je podľa agentúry Reuters otrasená odhaleniami, že slúžila ako práčka peňazí z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu. Jednotka finančnej spravodajskej estónskej polície (FIU) uviedla, že okrem viac ako šiestich miliárd dolárov propraných estónskymi bankami v systémoch odhalených domácimi finančnými agentúrami, prešlo estónskymi bankami ďalších 7,3 miliardy eur prostredníctvom predaja ruských akcií a dlhopisov. V spomínanom roku 2012 výkon celej estónskej ekonomiky predstavoval len 17,9 miliardy eur, poznamenal Reuters pre porovnanie. "Prúd špinavých peňazí, prechádzajúcich Estónskom od roku 2011, bol väčší, než sa predpokladalo," napísal server Delfi.ee. Podľa expertov išlo o dôsledok, že Rusko zaviedlo obmedzenia na voľný pohyb kapitálu, a preto si ruskí podnikatelia našli alternatívne cesty pre prevedenie peňazí do Európy. Konkrétne na kontá v estónskych bankách, patriacich nerezidentom, prevádzali ruské akcie a dlhopisy, ktoré na mieste predali v rámci estónskeho finančného systému.