Dovoz plynu do Nemecka klesol o takmer 30 percent
20. 1. 2023
Dovoz zemného plynu do Nemecka klesol za 11 mesiacov roka 2022 o takmer 30 percent, za dodanú surovinu však Berlín zaplatil viac než dvojnásobok sumy, ktorú vynaložil za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka. Poukázali na to vo štvrtok zverejnené údaje Spolkového úradu pre hospodárstvo a kontrolu vývozu (BAFA). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Podľa BAFA, ktorý údaje zverejňuje s dvojmesačným oneskorením, doviezlo Nemecko od januára do konca novembra minulého roka 93,7 miliardy kubických metrov plynu.
To je o 29 percent menej než za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka. Naopak, za dodanú surovinu Nemci zaplatili približne 68 miliárd eur. Za 11 mesiacov roka 2021 ich dovoz plynu stál 29,4 miliardy eur.
Najväčšia európska ekonomika bola jednou z vysoko závislých od dovozu plynu z Ruska. Závislosť Nemecka bola omnoho vyššia než v prípade ostatných veľkých európskych ekonomík, pričom veľký objem plynu dostávalo cez plynovod Nord Stream 1.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Účtovné pravidlá v malých podnikoch
11. 3. 2010
Európska únia chce znížiť administratívnu záťaž a plánuje malé podniky oslobodiť od zostavovania ročných účtovných uzávierok. Podnikateľské organizácie sa však búria. Obávajú sa, že sa tak naruší vnútorný trh a byrokracia sa neobmedzí.
Návrh, ktorý by národným vládam umožnil vyňať drobné podniky z účtovných pravidiel včera schválil Európsky parlament. Implementácia návrhu zostala na individuálnom rozhodnutí členských štátov.
Parlament informuje, že výnimka by sa vzťahovala na miestne podniky s menej ako desiatimi zamestnancami. Takéto firmy sa zväčša koncentrujú na domáci trh a do cezhraničných vzťahov nevstupujú.
Viaceré členské štáty však už vtedy, keď návrh predložila Európska komisia, vyjadrili pochybnosti, či by táto výnimka príliš nezasahovala do národných zákonov o podnikaní. Zástupcovia podnikateľských organizácií na čele s UEAPME okrem toho tvrdia, že ide o krok späť pri budovaní vnútorného trhu.
Nejednotne sa k záležitosti stavajú aj samotní podnikatelia. Zatiaľ čo UEAPME je zásadne proti, Európska aliancia malých podnikov (ESBA) rozhodnutie uvítala. Ide podľa nej o prvú skutočnú snahu EÚ špecificky zameranú na blaho mikropodnikov. Podľa prezidentky ESBA obmedzenie administratívnej záťaže pomôže podnikom prežiť krízu. ESBA vyzýva Radu, aby nasledovala kroky Komisie a Parlamentu a naplnila svoj sľub, že obmedzí administratívne prekážky.
Priemyselníci vyzývajú na návrat k otvoreniu trhov a súťaže
10. 3. 2010
Generálni riaditelia európskych nadnárodných priemyselných spoločností tvrdia, že hospodárska kríza narušila politiku štátnej pomoci v EÚ. V novej správe o hospodárskej súťaži vyzývajú Brusel k obnoveniu otvorených trhov.
Európsky okrúhly stôl priemyselníkov (ERT), ktorý tvorí skupina generálnych riaditeľov a predsedov nadnárodných korporácií požaduje, aby sa dodržiavalo právo hospodárskej súťaže, aj keď budú miestne podniky žiadať o vládnu výpomoc.
V čase hospodárskej krízy by mohli byť ohrozené niektoré úspechy politiky hospodárskej súťaže EÚ na zabezpečenie riadneho fungovania trhov.
Správa "Výzvy v politike hospodárskej súťaže EÚ" konštatuje, že štátna pomoc vždy bola oblasťou, kde bol politický tlak najvyšší a varuje pred negatívami, ktoré môže priniesť snaha v krátkodobom horizonte zachrániť pracovné miesta.
Najmä v oblasti štátnej pomoci musí byť politika hospodárskej súťaže uplatňovaná tak, aby boli trhy naďalej otvorené a transparentné. Skupina ERT hovorí, že je potrebné zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a dôsledne uplatňovať európske pravidlá štátnej pomoci.
ERT žiadajú, aby EÚ posilnila svoje vzťahy s antitrustovými úradmi, ktoré deklarovali ochotu prijať razantnejší postoj v oblastiach, ako sú fúzie a monopoly. Politika hospodárskej súťaže by mala byť plne začlenená do vonkajších politík EÚ, kde bude pracovať vedľa obchodnej politiky.
Správa vyzýva Brusel, aby EÚ udržiavala "orientáciu na spotrebiteľa" v oblasti politiky hospodárskej súťaže a zlepšila koordináciu medzi jednotlivými oblasťami, ako sú životné prostredie a ochrana spotrebiteľa.
Predseda pracovnej skupiny ERT o politke hospodárskej súťaže a predseda Investor AB, varuje pred považovaním voľného trhu za samozrejmosť.
ERT verí, že vytvorenie jednotného európskeho trhu vedie k jeho rastu a inovácii. Prínosy pre spotrebiteľov by sa nemali v tejto súvislosti podceňovať. Vo svetovej ekonomike majú pravidlá, ako právo hospodárskej súťaže ešte väčší význam.
Európsky parlament bude hlasovať o predĺžení rodičovskej dovolenky
10. 3. 2010
Ministri zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ sa dohodli na predĺžení minimálnej rodičovskej dovolenky. Tá by mala byť štyri mesiace pre oboch rodičov. Uvedený plán sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, aký typ zmluvy majú.
Prijatie takéhoto kroku si zároveň vyžiada zmeny vnútroštátnych právnych predpisov vo Veľkej Británii, Belgicku, Írsku, Portugalsku, Rumunsku a na Malte.
Ministri EÚ sa dohodli tiež na tom, že posilnia sociálnu ochranu pre samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov prijatím návrhu smernice, ktorá pomôže pracujúcim v rodinných a malých podnikoch.
Ministri deklarovali, že navrhované nové pravidlá by mali nielen odstrániť prekážky pre ženy v podnikaní ale zároveň uznať prínos manželov a partnerov.
Na stretnutí pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa ministri dohodli, že autonómne ochrany sociálnych práv by ženy, ktoré pracujú v malých a stredných podnikoch mali získať skôr, než byť financované zo sociálneho poistenia svojho manžela.
Rada rozšírila pôsobnosť návrhu Európskej komisie aj na tzv. životných partnerov. Tí v súvislosti s rodičovskou dovolenkou získajú rovnaké práva ako manželia.
Rozhodnutie o výške dávok v materstve na "podporu partnerov" bude ponechané na uváženie jednotlivých členských štátov.
Návrh smernice je súčasťou balíčka smerníc "pracovný život v EÚ". Návrh bude predložený Európskemu parlamentu na druhé čítanie. Zajtra (11. marca) budú poslanci hlasovať aj o samostatnej materskej dovolenke, ktorá by zaručila ženám 20 týždňov dovolenky s platom v plnej výške. Najväčším oponentom spomedzi členských štátov je Veľká Británia. Tá nepovažuje tento krok v čase hospodárskej krízy za vhodný.
Európsky menový fond
9. 3. 2010
Nemecká kancelárka je naklonená myšlienke vytvorenia Európskeho menového fondu, ktorého úlohou by bolo zachraňovanie členských štátov eurozóny. Varovala však, že by to znamenalo zmenu zmluvných základov.
Nemecký minister financií cez víkend podporil návrh, aby aj Európska únia mala inštitúciu na spôsob Medzinárodného menového fondu, ktorý by pomáhal krajinám s finančnými problémami.
Európska komisia včera potvrdila, že spolu s Nemeckom, Francúzskom a ďalším členskými štátmi pracuje na takomto projekte. Zároveň upozornila, že je príliš skoro hovoriť o niečom konkrétnom.
Nemecká kancelárka vyhlásila, že detaily nie sú vyriešené. Únia ale potrebuje mechanizmus, ktorým by si pomáhala v prípade problémov, dokonca aj keby to znamenalo zmenu zmluvných základov. Európsky menový fond označila ako dobrý nápad.
Bez zmeny zmluvy to ale nebude možné. Musela by sa revidovať. Európska zmluva však nebude koncom histórie. Európa musí byť schopná odpovedať na nové situácie.
Euro je totiž v zmluve zaviazané klauzulou, ktorá zakazuje, aby jeden členský štát eurozóny na seba prebral dlhy inej krajiny s eurom.
Ekonomickí analytici tvrdia, že nový fond by mohol byť v zmluve založený na ustanovení, ktoré by umožnilo skupine krajín oveľa užšie vzájomne spolupracovať v určitých záležitostiach ako s ostatnými. Takto by došlo k väčšej politickej koordinácii v rámci eurozóny. Na druhej strane, krajiny bez eura by boli odstavené na vedľajšiu koľaj.