Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v apríli zlepšila
12. 4. 2023
Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v apríli -8,7 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -11,1 bodu. Analytici očakávali miernejšie zlepšenie nálady investorov, pričom počítali s indexom na úrovni -9,9 bodu. Po nečakanom poklese v predchádzajúcom mesiaci sa dôvera investorov v ekonomiku eurozóny v apríli zlepšila, k čomu prispel omnoho optimistickejší pohľad na súčasnú situáciu. Ich nálada v tejto oblasti dosiahla najvyššiu úroveň za viac než rok. Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v apríli -8,7 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -11,1 bodu.
Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávali miernejšie zlepšenie nálady investorov, pričom počítali s indexom na úrovni -9,9 bodu. Výsledky ovplyvnil najmä čiastkový index hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie. Ten vzrástol šiesty mesiac po sebe, a to z marcovej hodnoty -9,3 bodu na -4,3 bodu. Čiastkový index ekonomických očakávaní zotrval na marcovej úrovni -13 bodov. "Je jednoznačné, že ekonomika eurozóny zvládla náročné zimné mesiace lepšie, než sa mnohí na jeseň obávali," uvádza sa v správe Sentixu. Prieskum uskutočnil Sentix na vzorke 1300 investorov v období od 6. do 8. apríla.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Česko je najrýchlejšie zadlžujúcou sa krajinou v EÚ
29. 8. 2022
Česká republika bola vlani najrýchlejšie sa zadlžujúcou krajinou Európskej únie a deficit rozpočtu prekonal dovtedy najhorší výsledok z roku 2020, konštatuje český Najvyšší kontrolný úrad v dnes zverejnenom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu krajiny za rok 2021.
Úrad tiež pripomenul, že Česko sa vlani zaradilo medzi krajiny s najnižšou mierou ekonomického rastu v EÚ. Pozitívne kontrolóri naopak hodnotia nízku mieru nezamestnanosti.
Podiel českého verejného dlhu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu sa vlani medziročne zvýšil o 4,2 percentuálneho bodu, čo bolo najviac zo všetkých krajín EÚ. "Kým dvadsať krajín únie dokázalo v roku 2021 medziročne svoje zadlženie k HDP znížiť, to naše vzrástlo o viac ako štyri percentuálne body," uviedol prezident NKÚ Miloslav Kala.
V
Kraje vyzvali Českú vládu na zastropovanie cien energií
26. 8. 2022
Nárast cien energií je tak skokový, že už nejde o krízu, ale o kolaps trhu. Povedal to v piatok predseda Asociácie krajov Českej republiky a hajtman Juhočeského kraja Martin Kuba. Za kraje vyzval vládu k regulácii cien energií.
"Teraz tu nehráme o to, kto vyhrá budúce voľby," zdôraznil Kuba s tým, že je potrebné sústrediť sa na to, ako prevedú Česko cez zložité obdobie. Aktuálna situácia je podľa neho dôsledkom vojny na Ukrajine. "Rusko využíva plyn ako zbraň," povedal šéf AKČR.
Česká vláda by preto mala stanoviť, že nikto nebude platiť za megawatthodinu viac než určitú konkrétnu čiastku. Mohlo by ísť o 75 percent obvyklej spotreby domácnosti. Opatrenie by sa vzťahovalo len na obývané domy a byty, nie na rekreačné objekty.
Kuba upozornil, že takmer žiadny český kraj ešte nemá vysúťažené ceny energií na budúci rok. Vláda by mala podľa neho určiť štátneho obchodníka s energiami, ktorému by firmy museli predať konkrétne percento svojej produkcie. Malo by to pomôcť kritickej verejnej infraštruktúre, akou sú podľa neho školy, škôlky, domovy pre seniorov či nemocnice.
V
Ceny plynu v Európe naďalej prudko rastú
22. 8. 2022
Ruský Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1.
Ceny zemného plynu v Európe pokračujú v raste aj na začiatku nového týždňa potom, čo v piatok 19. augusta uzavreli na novom rekordnom maxime.
Hlavným dôvodom sú obavy z dlhšieho zastavenia dodávok cez plynovod Nord Stream 1, čo by mohlo stiahnuť ekonomiky regiónu, už aj tak sužované energetickou krízou, do recesie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v pondelok vyskočil až o 13 percent a o 8:16 hodine SELČ sa predával po 275,97 eura za megawatthodinu (MWh). V piatok sa posilnil už piaty deň po sebe a uzavrel na rekordných 244,55 eura za MWh.
Ruský koncern Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1. To zvýšilo obavy, že plynovod by sa nemusel vrátiť do prevádzky v uvedenom termíne.
Odstávka plynovodu, ktorý je aj tak už niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 percent maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou.
Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť. Pred touto možnosťou opakovane varovali európski politici a inštitúcie, keďže Moskva sa snaží o odvetu za západné sankcie prijaté pre jej útočnú vojnu proti Ukrajine.
V
Európa sa chystá na zimný energetický šok
19. 8. 2022
Slovensko sa dlhé roky spoliehalo na lacné energie. Plyn nám stabilne tiekol z východu a byty v panelákoch sa často prekurovali. Podľa odborníkov si Slováci zvykli na energetický blahobyt, pretože sme ešte nepocítili, čo je to nedostatok. Vojna na Ukrajine však všetko zmenila. Kremeľ začal využívať plyn ako zbraň. Postupné znižovanie dodávok cez sústavu Nord Stream 1 prinútilo európskych politikov, aby s príchodom zimy začali pripravovať plány na šetrenie energií.
Jedným z dôvodov, prečo krajiny vyzývajú na šetrenie, sú aj samotné ceny komodít. Tie ruské ťaženie voči Kyjevu vyhnalo na historické hranice. Cena kontraktu na elektrinu na burze European Energy Exchange v Lipsku včera prvý raz prekročila 500 eur za megawatthodinu. Za posledný rok sa tak zvýšila zhruba o 500 percent. „Ceny v tomto prípade určuje primárne dopyt a ponuka. Obavy sú momentálne hlavne na tej ponukovej strane z dôvodu, že nevieme, koľko energií nám z Ruska príde,“ hovorí analytik XTB Tomáš Vranka.
V