Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v apríli zlepšila
12. 4. 2023
Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v apríli -8,7 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -11,1 bodu. Analytici očakávali miernejšie zlepšenie nálady investorov, pričom počítali s indexom na úrovni -9,9 bodu. Po nečakanom poklese v predchádzajúcom mesiaci sa dôvera investorov v ekonomiku eurozóny v apríli zlepšila, k čomu prispel omnoho optimistickejší pohľad na súčasnú situáciu. Ich nálada v tejto oblasti dosiahla najvyššiu úroveň za viac než rok. Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v apríli -8,7 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -11,1 bodu.
Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávali miernejšie zlepšenie nálady investorov, pričom počítali s indexom na úrovni -9,9 bodu. Výsledky ovplyvnil najmä čiastkový index hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie. Ten vzrástol šiesty mesiac po sebe, a to z marcovej hodnoty -9,3 bodu na -4,3 bodu. Čiastkový index ekonomických očakávaní zotrval na marcovej úrovni -13 bodov. "Je jednoznačné, že ekonomika eurozóny zvládla náročné zimné mesiace lepšie, než sa mnohí na jeseň obávali," uvádza sa v správe Sentixu. Prieskum uskutočnil Sentix na vzorke 1300 investorov v období od 6. do 8. apríla.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Technologickým gigantom hrozia regulácie
23. 8. 2018
Aplikácie a ich distribúcia sú pre IT giganty významnou súčasťou ich celkových tržieb. V súčasnej situácii je možné, že táto časť značne utrpí. Čoraz viac vývojárov sa stavia proti vysokým províziám, ktoré spoločnosti za distribúciu v ich obchodoch požadujú. So sťažnosťami chodia priamo za regulátormi.
Monopolné postavenie spoločností Google a Apple si pritom všíma čoraz viac z nich. Európska únia v poslednom čase dáva technologickým spoločnostiam jasne najavo, že ich správanie už nebude naďalej tolerované. Vidieť to môžeme na rekordnej pokute, ktorú protimonopolný úrad udelil pred mesiacom Googlu. Podobná situácia je aj v Spojených štátoch, kde Apple čelí pokute od najvyššieho súdu za neakceptovateľnú výšku provízie za distribúciu aplikácií. Vývojári sa sťažujú, že monopolné postavenie spoločností spôsobuje, že musia akceptovať ich vysoké ceny len preto, aby sa dostali priamo k zákazníkom.
Rozdiely v platoch od zjednotenia Nemecka stále pretrvávajú
22. 8. 2018
Aj 28 rokov po znovuzjednotení Nemecka majú ľudia v jeho východnej časti výrazne nižšie platy než obyvatelia západu krajiny. Navyše o poznanie dlhšie pracujú. Vyplýva to z dát nemeckého i jednotlivých krajinských štatistických úradov. Ľudia pracujúci v krajinách bývalej Nemeckej demokratickej republiky si podľa dát, ktoré vyhodnocovali poslanci opozičnej frakcie Ľavica, ročne zarobia v priemere 30 172 eur hrubého.
Ich spoluobčania žijúci v krajinách bývalého západného Nemecka sú na tom o takmer päťtisíc eur lepšie - ich priemerný hrubý plat je 35 084 eur. Značný rozdiel pretrváva napriek tomu, že ľudia na východe krajiny - ku ktorému štatistika počíta celý Berlín - pracujú v priemere 1346 hodín ročne, zatiaľ čo obyvatelia západu spolkovej republiky 1279 hodín ročne, teda o 67 menej. Najviac hodín v práci vlani v priemere strávili ľudia žijúci v Durínsku (1371), Sasku-Anhaltsku (1362) a Meklenbursku-Predpomoransku (1353), najmenej naopak obyvatelia Porýnia-Falcka (1255), Sárska (1259) a Severného Porýnia-Vestfálska (1261). S platmi sú na tom v priemere najlepšie ľudia v Hamburgu (40 771 eur), Hesensku (37 832 eur) a Bádensku-Württembersku (36 786 eur). Najnižšie platy majú ľudia žijúci v Meklenbursku-Predpomoransku (27 520 eur), Sasku-Anhaltsku (28 607 eur) a Brandenbursku (28 715 eur).
Grécko opúšťa záchranný program a začína si požičiavať samo
20. 8. 2018
Grécko sa dnes púšťa záchranného lana, ktoré mu poskytli predovšetkým ostatné krajiny platiace eurom, aby sa Gréci kvôli vlastnému hlbokému zadlženiu nezrútili do finančnej priepasti. Atény teraz čakajú prvé neisté kroky na ceste k úplnej opätovnej samostatnosti na trhu s dlhopismi. Urobia tak s ekonomikou, ktorá prešla nekompromisným procesom masívnych úspor a škrtov v štátnych výdavkoch.
Grécko dnes oficiálne opúšťa tretí a zároveň posledný záchranný program. V jeho rámci od veriteľov, prevažne ostatných krajín eurozóny, získalo celkovo 86 miliárd eur. Od dnes sa má krajina sama financovať na medzinárodných dlhopisových trhoch, ako to robia aj iné štáty. Úplne slobodné však Grécko nebude. Do splatenia posledných peňazí zo záchranného úveru, teda do roku 2060, budú krajinu naďalej štvrťročne navštevovať experti, ktorí budú mať za úlohu preveriť, či Atény plnia dohodnuté ciele v oblasti verejných financií. Výška gréckeho dlhu teraz činí 322 miliárd eur, čo je viac ako 180 percent hrubého domáceho produktu. Z toho drvivú väčšinu dlhuje Grécko v rôznej forme ďalšom krajinám eurozóny a zlomok Medzinárodnému menovému fondu. V roku 2012 bol dlh krajiny na úkor strát vlastníkov štátnych dlhopisov znížený o zhruba 107 miliárd eur.
Rast cien v eurozóne zrýchlil na 2,1 percenta
18. 8. 2018
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v júli zrýchlilo na 2,1 percenta z júnových dvoch percent. Potvrdila to dnes konečná správa Eurostatu. Miera inflácie je tak predovšetkým vďaka vyšším cenám energií nad dlhodobým inflačným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá ho stanovila tesne pod dvoma percentami.
V celej Európskej únii predstavovalo medziročné tempo rastu cien 2,2 percenta, bolo tak o jednu desatinu percentuálneho bodu vyššie ako v júni. V deviatich štátoch únie tempo rastu poľavilo, v šiestich zostalo bez zmeny a v 13 sa mierne zvýšilo. Najvyšší rast inflácie v júli vykázalo Estónsko, Lotyšsko a Belgicko, najmenší nárast potom Grécko a Írsko. V rámci eurozóny sa v júli najviac zdvíhali ceny energií, a to o 0,89 percenta. Nasledovali služby, potraviny, alkohol a tabak. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny potravín a energií, sa v júli medziročne zvýšila o 1,3 percenta. Potvrdenie rastu inflácie je pre ECB dobrou správou. Centrálna banka totiž oznámila zámer ukončiť v závere tohto roka program nákupov dlhopisov, ktorým sa snažila rast cien v eurozóne podporiť. Na budúci rok potom ECB signalizovala, že by mohla zvýšiť svoju základnú úrokovú sadzbu.