Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v apríli zlepšila
12. 4. 2023
Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v apríli -8,7 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -11,1 bodu. Analytici očakávali miernejšie zlepšenie nálady investorov, pričom počítali s indexom na úrovni -9,9 bodu. Po nečakanom poklese v predchádzajúcom mesiaci sa dôvera investorov v ekonomiku eurozóny v apríli zlepšila, k čomu prispel omnoho optimistickejší pohľad na súčasnú situáciu. Ich nálada v tejto oblasti dosiahla najvyššiu úroveň za viac než rok. Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v apríli -8,7 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -11,1 bodu.
Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávali miernejšie zlepšenie nálady investorov, pričom počítali s indexom na úrovni -9,9 bodu. Výsledky ovplyvnil najmä čiastkový index hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie. Ten vzrástol šiesty mesiac po sebe, a to z marcovej hodnoty -9,3 bodu na -4,3 bodu. Čiastkový index ekonomických očakávaní zotrval na marcovej úrovni -13 bodov. "Je jednoznačné, že ekonomika eurozóny zvládla náročné zimné mesiace lepšie, než sa mnohí na jeseň obávali," uvádza sa v správe Sentixu. Prieskum uskutočnil Sentix na vzorke 1300 investorov v období od 6. do 8. apríla.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Nové pravidlá pre mliečny sektor
31. 3. 2010
Komisia pre krízu mliečneho sektora plánuje vytvoriť balík legislatívnych návrhov, ktorými by sa podporila vyjednávacia pozícia farmárov v rámci dodávateľských reťazcov. Na podobné kroky sa možno pripravia aj v ostatných poľnohospodárskych sektoroch.
Dacian Cioloş, komisár zodpovedný za oblasť poľnohospodárstva v pondelok informoval, že zistenia expertnej skupiny, ktorá skúmala budúcnosť mliečneho sektora z dlhodobého hľadiska, sú veľmi dobrým základom pre vytvorenie legislatívneho balíčka.
Počas svojho prejavu po stretnutí agro-ministrov uviedol, že správa skupiny bude zverejnená v júni a balík do konca tohto roka. Podľa komisára budú opatrenia zamerané na vyjednávaciu pozíciu producentov mlieka a prehodnotenie trhových mechanizmov, aby sa stali účinnejšími. Skupina sa sústredí aj na celkový zmluvný systém medzi viacerými hráčmi v rámci dodávateľskej siete a tiež na jeho transparentnosť.
Briti odchádzajú zo Západoeurópskej únie
31. 3. 2010
Britské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že vystúpi zo Západoeurópskej únie. Táto vojensko- politická organizácia, vznikla v roku 1948 ako odpoveď na sovietsku hrozbu a v súčasnosti zohráva už len viac-menej formálnu úlohu.
Britský minister pre európske záležitosti Chris Bryant v písomnom stanovisku priamo uvádza, že „hoci Veľká Británia uznáva úlohu, ktorú Západoeurópska únia zohrala pri zapájaní názorov jednotlivých národných predstaviteľov v Európe v otázke európskej bezpečnosti, nemyslíme si ale, že toto ospravedlňuje ročné náklady vo výške 2 milióny eur, ktoré vynakladá len Veľká Británia samotná.“
Krajina sa chce sústrediť na lepšie fungovanie v oblasti obrany v rámci štruktúr EÚ a NATO. Očakáva sa, že podobne zareagujú aj ďalšie krajiny. Tiež sa domnievajú, že prišiel čas na radikálnu reformu alebo rozpustenie organizácie.
Rozhodnutie o ďalšom fungovaní Západoeurópskej únii by malo padnúť v najbližších dňoch, teda do konca apríla, uvádza AFP.
ZEÚ by mohli nahradiť „stále konferencie“ predstaviteľov národných parlamentov, ktorí by rokovali a určovali bezpečnostnú a obrannú politiku v Európe, vrátane otázok obstarávania v oblasti bezpečnosti.
Západoeurópska únia prispela v minulosti k vytvoreniu Európskej obrannej agentúry či Satelitného centra pri Madride, ktoré pre EÚ vyhodnocuje satelitné snímky pre tajné služby, uvádza stránka Defense News.
EÚ chce investovať do vysokorýchlostného internetu
31. 3. 2010
Stratégia EÚ zameraná na pripojenie viac ľudí k vysokorýchlostnému internetu je však podľa slov jedného z odborníkov z Európskeho združenia satelitných operátorov (ESOA) „mierne vzdialená realite“. V interview pre EurActiv vyhlásil, že ak sa krajiny budú sústreďovať len na rýchlosť internetu, stratia finančné prostriedky.
Komisia priamo povedala, že chce, aby 50 % jej územia malo do roku 2013 internet v rýchlosti 30 MB za sekundu a 100 MB za sekundu do roku 2020. Jedná sa o odpoveď Európskej únie na tlak zo strany konkurencie z východu, keďže Ázia má dominantné internetové spojenie. EÚ preto chce investovať viac do tejto oblasti, aby s nimi dokázala udržať krok. Pokrytie internetu v EÚ má 28 zo 100 obyvateľov, čo je približne polovica pokrytia v Ázii.
Najlepšie pokrytie v EÚ podľa stránky Internet World Stats majú Švédsko, Holandsko, Dánsko, Fínsko a Luxembursko.
Dlhodobým argumentom proti satelitom bola skutočnosť, že sú pomalšie. Podľa experta je však v EÚ miesto pre miešanie rozličných technológií. História ukázala, že fixovanie na rýchlosť pomocou optických sietí verejné úrady môže pripraviť o cenné zdroje, ktoré by sa lepšie mohli využiť na iných miestach. Expert uvádza príklad talianskej dediny, ktorá minula 40 tisíc eur na postavenie desiatich telekomunikačných stĺpov, aby zlepšila silu signálu. Vylepšené služby pritom prilákali len 150 nových užívateľov, čo znamená, že reálne náklady na osobu boli 270 eur.
Otázkou je aké sú to služby, ktoré si vyžiadajú rýchlosť 100 MB za sekundu? ESOA je jedným z lobistov, ktorí sa usilujú získať si kúsok spektra určeného na prechod vysielačov z analógových na digitálne frekvencie, teda takzvané „digitálne dividendy“.
Expert hovorí, že rovinaté oblasti sú vhodnejšie na WiFi či Wimax, zatiaľ čo satelity sú lepšie pre hornaté oblasti. Vo všeobecnosti sa však zdá, že pozemný širokopásmový internet je oproti satelitnému spojeniu lacnejší.
Podľa čísiel Komisie v roku 2008 priemerné mesačné predplatné kleslo na 37 eur v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo predplatné 52 eur na mesiac. Anténa a dobrý modem stoja v závislosti od kvality zasa 250 až 500 eur. Môžu však ísť aj tam, kde iní nie.
Zdá sa, že toto si uvedomila aj Obamova administratíva, ktorá vyčlenila dotácie vo výške 100 miliónov dolárov na satelitné služby.
Projekty EÚ, ktoré skúmajú úžitkovú hodnotu satelitov tiež potvrdili, že kapacitu pozemných sietí je možné ušetriť tým, že sa využijú výhody satelitnej technológie. V súčasnosti Komisia skúma svoje možnosti pri zavádzaní pokrytia širokopásmovým internetom na celom územím a v tejto súvislosti tvrdí, že podporuje technologicky neutrálne riešenie.
EK viedla neformálne diskusie s predstaviteľmi satelitných operátorov o možnostiach poskytnutia spojenia nad 30 MB za sekundu v budúcnosti. Prínosy satelitných technológií budú v budúcnosti určované trhovými silami, regulované Regulačným rámcom pre eKomunikácie a pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.
Dohoda o stratégii Európa 2020 sa odkladá
30. 3. 2010
Lídri EÚ na piatkovom summite schválili len tri z piatich cieľov navrhovanej stratégie Európa 2020. Dohodnúť sa nedokázali na výsledkoch, ktoré majú členské štáty do roku 2020 dosiahnuť v oblasti vzdelávania a obmedzovania chudoby.
Lídri členských krajín spochybnili, či má EÚ zákonné právo určovať ciele v oblasti vzdelávania a chudoby a mohli sa dohodnúť len na všeobecnom význame rozvíjania školstva a boja proti sociálnemu vylúčeniu. O možnostiach merania pokroku a kvantifikovaní týchto cieľov budú európski lídri diskutovať na najbližšom júnovom summite.
Lídri schválili cieľ týkajúci sa návrhu v roku 2020 dosiahnuť investície do vedy a výskumu na úrovni 3 % HDP a to aj napriek protestom ministrov financií. Komisia však prisľúbila, že sa pokúsi vyvinúť sofistikovanejší indikátor vyhľadávania inovácií.
Nemecko svoje výhrady, najmä pokiaľ ide o oblasť vzdelávania, predložilo ešte pred začiatkom summitu. Obáva sa toho, že stanovené ciele by mohli zasiahnuť do federálnych kompetencií. Iná skupina členských štátov naopak vyzvala k úplnému vyňatiu cieľov v oblasti chudoby. Odôvodnili to tým, že EÚ prestupuje svoje kompetencie a výsledky tejto vízie je len veľmi ťažké odmerať. Padol a j návrh, že základným nástrojom pre boj proti sociálnemu vylúčeniu by mala byť tvorba pracovných miest. Nový text týkajúci sa exklúzie by v najbližších týždňoch mali zverejniť francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Slovenský premiér Robert Fico je voči úspechom stratégie skeptický. Zdôraznil, že súhlasí s obsahom cieľov, to s čím nesúhlasí, je ich kvantifikovanie. Myslí si, že nebolo správne najskôr postaviť ciele Európskej únie bez toho, aby sa poznali možnosti členských štátov. Najprv sa malo intenzívne komunikovať a potom postaviť reálne ciele Európskej únie.