Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

O podnikateľoch

Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.

K úspechu sa nedá dôjsť disciplinovaným čakaním v rade,

Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.

(Murphyho zákonník)
Otázky na rádio Jerevan

Čo to je manna nebeská? Niečo, čo vám padne do huby bezpohnutia prstom, podobne, ako štátny podnik privatizérovi.

Ktorý je prvý známy boj o trh? Boj medzi Kainom a Ábelom o priazeň Hospodina.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

(Myšlienky bez cla)
Život je obchod

Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...

Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)

Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.

(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony a komentáre

Kedysi platilo: Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie. Dnes platí: Nebabri sa s tým a navaľ to všetko mne!

Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“

Keď dvaja vidia to isté, nemusí to byť to isté.

(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

(Murphyho zákony v bájkach)

Dlh európskych energetických firiem kvôli kríze prudko rastie

18. 7. 2022 Ak sa vyššie náklady firiem prenesú na spotrebiteľa, je pravdepodobné, že európske domácnosti budú za energie platiť aj 470 eur mesačne. Európske energetické spoločnosti sa výrazne zadlžujú, aby pokryli vyššie náklady spôsobené rastom cien ropy a zemného plynu.
Celkový dlh firiem stúpa od pandémie a tento rok už vzrástol na viac ako 1,7 bilióna eur. To je nárast o viac ako 50 percent oproti stavu pred rokom 2020, uviedla agentúra Bloomberg.
Najnovšie sa zdá, že nemecká spoločnosť Uniper, najväčší odberateľ ruského plynu, bude potrebovať asi deväť miliárd eur. Česká energetická spoločnosť ČEZ získa od štátu tri miliardy eur, aby zvládla energetickú krízu. Celý sektor by mal potom získať najmenej 24 miliárd eur.
Za prvých šesť mesiacov tohto roku vydali energetické firmy v regióne dlhopisy za 45 miliárd eur. Získali aj úvery za 72 miliárd eur.
Ak bude energetickým spoločnostiam umožnené preniesť vyššie náklady na plyn na spotrebiteľov, tak analytici investičnej banky Goldman Sachs počítajú s tým, že európske domácnosti budú musieť za elektrinu a plyn platiť 470 eur mesačne. To je o 290 percent viac ako v polovici roku 2020.
(Zdroj: hnonline.sk)

Turbulencie na svetových trhoch vedie rubeľ

12. 2. 2009 Tohtoročný rebríček kurzových obetí na svetových trhoch vedie rubeľ. K euru stráca takmer 12 %. Oslabenie českej koruny sa po dosiahnutí nad 28 CZK/EUR prehuplo cez štyri percentá. Forint sa po ústupe z rekordných trojstovkových miním približuje k osempercentnému mínusu. Zlotý k takmer sedempercentnému. Od augusta si susedné meny zapísali straty od 15 % (koruna) až po 27,7 % (zlotý).
Exportné odvetvia stredoeurópskych ekonomík nie sú totiž svedkami oslabenia kurzu pri nezmenených podmienkach. Čelia výraznému globálnemu poklesu dopytu. Ak by Slovensko nevstúpilo do eurozóny, euro by sa v súčasnosti pohybovalo medzi 36 až 44 slovenskými korunami. Maďarská situácia pripomína, že v prostredí  vážneho oslabenia externého dopytu neradno preceňovať príspevok slabšieho kurzu. Napriek rekordne slabému forintu sa priemyselná výroba prepadla v decembri medziročne o vyše 23 percent, čím zaskočila aj tých najväčších pesimistov.  Rekordne lacný forint nebol v závere roka pre maďarský priemysel všeliekom. Po očakávanom 50-bodovom znížení základnej úrokovej sadzby na 1,75 %  aj Česká národná banka pripustila, že sa domáci ekonomický rast prudko spomalí. Tento rok sa čaká mierna recesia. V novembri (-17,4 %) a podľa očakávaní ani v decembri sa české hospodárstvo nedokázalo odpútať od najvýraznejšieho koncoročného oslabenia svojho 30-percentného exportného partnera (Nemecka). Preceňovanú úlohu kurzových výkyvov pripomenulo aj januárové spomalenie českej inflácie na 2,2 %, čo je najnižšia úroveň od marca 2007. Vyhliadky rastu a inflácie otvárajú dvere pre ďalšie 50-bodové zníženie kľúčových úrokov na 1,25 %. Po čerstvých rekordných minimách sa stabilizácia apetítu globálnych investorov po riziku odrazila na korekcii susedných mien. Pri českej korune posun pod 28-korunovú hranicu nevytrval. Oslabenie českej koruny  nad úroveň 28,8 CZK/EUR  otvára priestor do pásma 30 - 31 CZK/EUR . Najbližším  krstom ohňom pre stredoeurópske meny sa môže stať  napríklad obrat februárovej korekcie na akciových trhoch.
(Zdroj: TREND)

Majetok českých podielových fondov sa zmenšuje

11. 2. 2009 Vlani sa majetok fondov zmenšil o 71,3 miliardy českých korún, čo je viac ako o štvrtinu. Odlev peňazí pokračuje aj v tomto roku a ľudia z podielových fondov vybrali ďalších 4,4 miliardy českých korún.
Najviac trpia pre prepad búrz fondy, ktoré investujú do akcií. Napríklad Sporofond Českej sporiteľne za vlaňajšok prerobil viac ako 60 %. Akciovým fondom klesol majetok o polovicu. Paradoxne ľudia vyberajú najviac peňazí z najbezpečnejších - peňažných fondov, hoci tie investujú iba do bezpečných, aj keď málo výnosných cenných papierov. Napriek tomu si mnoho ľudí peniaze radšej vybralo a uložilo v banke.
 
(Zdroj: ATLAS)

Dohovor primátorov európskych miest o znížení emisií

11. 2. 2009 Viac ako 350 primátorov európskych miest sa včera zaviazalo implementovať prísnu emisnú politiku, ktorá umožní znížiť emisie CO2 nad rámec klimatických cieľov EÚ.
Komisia predpokladá, že redukcia emisií v mestách o 20 % by mala rovnaký efekt, ako keby sa napríklad každý rok zalesnila plocha s rozlohou väčšou ako Maďarsko. Každé mesto, ktoré sa pripojí k dohovoru, musí do roka predložiť energetický akčný plán.           V prípade nenapĺňania cieľov môžu byť mestá z Dohovoru vylúčené. K Dohovoru sa pripojili mestá z 24 krajín EÚ (okrem Českej republiky, Malty a Slovinska),  ďalej mestá zo  Švajčiarska, Nórska, Ukrajiny, Chorvátska, Turecka a Bosny a Hercegoviny. Záujem o zapojenie do procesu vyslovili aj mestá z USA, Argentíny a Nového Zélandu. Slovenské mestá zatiaľ  zastupuje iba Nitra a Moldava nad Bodvou.
(Zdroj: EURACTIV)

EÚ bojuje s Ruskom o lojálnosť východoeurópskych štátov

11. 2. 2009 Rusko a Európska únia si konkurujú v pomoci krajinám vo východnej Európe. Výška pomoci rozhoduje o tom, do ktorej rodiny budú patriť východoeurópske národy.
Predseda Rakúskej federálnej hospodárskej komory je presvedčený, že EÚ musí štvornásobne zvýšiť finančnú pomoc pre východoeurópske krajiny, aby vyrovanala dlhodobý vplyv Ruska v týchto regiónoch.  Spoluprácu a solidaritu medzi národmi označil za kľúčovú požiadavku stability východnej Európy. Okrem zvýšenia finančnej pomoci navrhovaný balíček pomoci obsahuje aj ďalšie opatrenia: - Fondy by sa mali využívať na vytváranie finančných záchranných balíkov a plánov hospodárskej obnovy. - Štrukturálne fondy EÚ by mali dočasne zvýšiť mieru spolufinancovania projektov z terajšieho maxima 80 percent na 100 percent v prípade, ak sa projekty zameriavajú na infraštruktúru a daná členská krajina má rozpočtový problém s ich financovaním. - Európska centrálna banka by mala pokračovať v znižovaní úrokovej sadzby. - Európska investičná banka by mala zvýšiť objem prostriedkov pre pôžičky malým a stredným firmám vo východnej Európe a stimulovať tak investície v tomto regióne. Na spoluprácu vyzval európske krajiny aj zástupca Poľska.
(Zdroj: EURACTIV)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Svetozár
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner