Dlh európskych energetických firiem kvôli kríze prudko rastie
18. 7. 2022
Ak sa vyššie náklady firiem prenesú na spotrebiteľa, je pravdepodobné, že európske domácnosti budú za energie platiť aj 470 eur mesačne. Európske energetické spoločnosti sa výrazne zadlžujú, aby pokryli vyššie náklady spôsobené rastom cien ropy a zemného plynu.
Celkový dlh firiem stúpa od pandémie a tento rok už vzrástol na viac ako 1,7 bilióna eur. To je nárast o viac ako 50 percent oproti stavu pred rokom 2020, uviedla agentúra Bloomberg.
Najnovšie sa zdá, že nemecká spoločnosť Uniper, najväčší odberateľ ruského plynu, bude potrebovať asi deväť miliárd eur. Česká energetická spoločnosť ČEZ získa od štátu tri miliardy eur, aby zvládla energetickú krízu. Celý sektor by mal potom získať najmenej 24 miliárd eur.
Za prvých šesť mesiacov tohto roku vydali energetické firmy v regióne dlhopisy za 45 miliárd eur. Získali aj úvery za 72 miliárd eur.
Ak bude energetickým spoločnostiam umožnené preniesť vyššie náklady na plyn na spotrebiteľov, tak analytici investičnej banky Goldman Sachs počítajú s tým, že európske domácnosti budú musieť za elektrinu a plyn platiť 470 eur mesačne. To je o 290 percent viac ako v polovici roku 2020.
(Zdroj: hnonline.sk)
Stratégia i2015
9. 12. 2009
V strede záujmu nového akčného plánu Európskej únie, ktorá má názov i2015 je spotrebiteľ. S jeho tvorbou a plánovaním európske inštitúcie začnú na začiatku roka 2010, pričom sa zamerajú aj na budúcnosť digitálneho hospodárstva.
V centre budúcich stratégií EÚ bude ochrana práv používateľov v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT).
Svoju novú stratégiu i2015 predstaví Európska únia v apríli alebo máji budúceho roka. Podľa práce, ktorú začala súčasná eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová, prvým pilierom nového akčného plánu bude vytvorenie jednotného, uživateľsky prístupného trhu s internetovými službami.
V novembrovom liste, ktorý bol adresovaný predsedovi Európskej komisie José M. Barrosovi Redingová poukazovala na nízky počet cezhraničných internetových transakcií. Tieto tvorili len asi 7 percent všetkých transakcií. Šesťdesiat percent z nich pritom z technických alebo právnych príčin zlyhalo. V liste komisárka zdôraznila aj budovanie sietí vysokorýchlostného internetového pripojenia.
Jej názory boli čiastočne zapracované aj v novej správe o digitálnej agende, ktorá sa v súčasnosti pripravuje v Európskom parlamente. Kľúčovými slovami správy sú slová „práva“, „pripojiteľnosť“ a „kompetencia“.
Európsku stratégiu výskumu a inovácie treba rozhýbať
9. 12. 2009
Inovačnú stratégiu EÚ treba zmeniť. Tvrdí to päť expertných výborov. Členovia piatich poradných skupín naliehajú na Európsku úniu, aby „radikálne zlepšila“ celkovú organizáciu v oblasti výskumu a inovácií a dlhodobé plánovanie. Odborníci na seminári v Európskom parlamente, organizovanom Science|Business, vyzdvihli päť kľúčových oblastí, v ktorých sa im podarilo dosiahnuť konsenzus o tom, ako zrenovovať infraštruktúru výskumu a vývoja.
Potreba tejto zmeny vyplýva z toho, že sa zmenil svet, trh je celosvetový, konkurencia v oblasti vedy rastie a inovácie sa stávajú najdôležitejším motorom rastu a zamestnanosti rozvíjajúcich sa krajín založených na poznatkovej ekonomike. V Európskej únii mnohé vedúce stratégie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií potrebujú podstúpiť radikálne zmeny, povedala skupina v spoločnom prehlásení.
Experti požadujú, aby EÚ financovala programy zamerané na výskum „veľkých sociálnych výziev“, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Medzi radia i klimatické zmeny, alternatívne zdroje energie, zdravotnú starostlivosť pre starnúce obyvateľstvo, bezpečnosť a kohéznu politiku.
Potrebné sú aj nové siete, inštitúcie a stratégie zamerané na „otvorené inovácie“, či vyššia snaha na podporu mobility vedeckých pracovníkov a zavedenie jednotného celoeurópskeho patentu.
Skupiny odborníkov, z ktorých štyri ustanovila Európska komisia, tvrdia spolu s nezávislou skupinou, že vlády musia zvýšiť investície do vyššieho vzdelávania, výskumu a inovácií - najmä v časoch fiškálnej prísnosti.
Na zosúladenie systému financovania Bruselom bude potrebné jednotnejšie myslenie a koordinácia medzi výskumnými programami a lepšia spolupráca medzi Bruselom a národnými vládami v tejto oblasti.
Záver spoločného prehlásenia vyzýva na otvorenú hospodársku súťaž v oblasti Európskych programov za účelom zvýšenia štandardov v rámci celej Európskej únie.
Hrozbou pre internet sú „sliedivé úrady“
8. 12. 2009
Vlády a firmy, ktoré tlačia na väčší monitoring aktivít na internete predstavujú údajne hlavnú hrozbu pre slobodu a demokraciu. Otec internetu Tim Berners-Lee, ktorý v čase, keď pracoval ako inžinier v CERN, Európskej organizácii pre atómový výskum, vynašiel World Wide Web zároveň tvrdí, že základná myšlienka slobody a otvorenej spolupráce, ktoré podčiarkujú univerzálnosť webu, je v súčasnosti pod silným tlakom.
Pri prednese svojho výročného prejavu k Scientific Technology Options Assessment (STOA) tiež povedal, že úrady uplatňujúce zákony, ktoré sa snažia monitorovať web za účelom boja proti závažnému zločinu, by mali žiadať o povolenie od nezávislého orgánu.
Vážne obavy vyslovil Berners-Lee, ktorý zároveň pôsobí ako profesor na Massachussetts Institute of Technology (MIT), tiež zo spoločností, ktoré hromadia údaje o pohybe jednotlivcov na internete, aby zistili, aký je profil užívateľov internetu.
Systémy, ktoré monitorujú každé kliknutie a vytvárajúce na základe toho profil užívateľa, sú podľa Bernersa-Lee veľmi škodlivé. Zdôraznil, že spolu s objemom a kvalitou osobných dát, ktoré musí človek na webe uverejniť, rastie strach o stratu súkromia.
Berners-Lee v Spojených štátoch robil kampaň za „neutralitu internetu“, aby zdôraznil, že internetový pohyb by mal ostať voľný a neobmedzený. Povedal, že web by nemal diskriminovať z dôvodov reklamy alebo politických dôvodov.
Zdôraznil zároveň, že ak má byť demokracia skutočne súčasťou internetu, je nevyhnutné, aby bola informácia doručovaná neutrálnym médiom. Kriticky sa vyjadril tiež na adresu spoločností, ktoré odpájajú internetové služby v prípade, že zákazníkov podozrievajú z nelegálneho zdieľania informácií.
Harmonizácia zákonníkov práce
7. 12. 2009
V rámci občianskej konzultácie občania navrhli, aby EÚ dôsledne presadzovala zmenšovanie rodových rozdielov na pracoviskách a tiež zjednotila pracovné podmienky v EÚ harmonizovaním zákonníkov práce.
Európske občianske konzultácie sú jednou zo šiestich paneurópskych iniciatív.
Cieľom týchto konzultácií je posilniť demokraciu, dialóg a debatu medzi inštitúciami EÚ a občanmi. Do konzultácie boli zahrnutú názory 1500 náhodne vybraných európskych občanov, ktorí sa zúčastnili národných diskusií. Poslednou z takzvaných regionálnych konferencií je Berlínska konferencia, na ktorej svoje myšlienky zdieľali experti, zástupcovia európskych inštitúcií a novozvolení europoslanci.
Svojich zástupcov na konferencii, ktorej ústrednou tematikou bola práca a podmienky v zamestnaní v dvadsaťsedemčlennej EÚ, malo sedemdesiat záujmových skupín z Nemecka, Slovinska, Českej republiky a Rakúska.
Ďalšou z tematických oblastí bola rodová rovnosť (rovnaký plat za rovnakú prácu). Delegáti poukázali na značné regionálne rozdiely. Navrhli, aby EÚ dôslednejšie presadzovala skresávanie týchto nepomerov.
Dohodnutým odporúčaním konferencie je návrh, aby Európska únia vytvorila rovnaké pracovné podmienky a pravidlá pre všetkých svojich občanov založené na harmonizovanom zákonníku práce.