City of London dopláca na brexit viac, než sa čakalo
19. 4. 2021
Vyše 400 britských finančných spoločností presunulo v dôsledku brexitu aktivity, pracovné miesta a aktíva v hodnote približne jedného bilióna libier (1,15 bilióna eur) z Británie do krajín Európskej únie. Poukázala na to koncom tohto týždňa zverejnená štúdia inštitútu New Financial, podľa ktorej bude situácia pre britské spoločnosti ešte horšia.
"Predpokladáme, že tieto čísla sú podhodnotené a časom budú rásť," uvádza sa v štúdii. Finančné služby neboli zahrnuté do obchodnej dohody medzi EÚ a Britániou platnej od januára tohto roka a ako štúdia uviedla, nedá sa očakávať, že by EÚ bola v tomto smere do budúcnosti ústretová.
Podľa New Financial bolo v dôsledku brexitu z Británie presunutých alebo sa v nových finančných centrách EÚ vytvorilo približne 7 400 pracovných miest. Ako však povedali bankári pre agentúru Reuters, presun niektorých zamestnancov predbežne zbrzdila pandémia nového koronavírusu.
Ako dodala štúdia New Financial, celkovo presunulo svoje aktivity z Británie približne 440 spoločností. To je omnoho viac, než predpokladal New Financial v roku 2019. Navyše inštitút predpokladá, že reálny počet dosahuje omnoho viac než 500 firiem.
V tomto smere najviac z brexitu vyťažil írsky Dublin, do ktorého sa presunulo 135 spoločností. Nasleduje Paríž so 102 finančnými spoločnosťami, Luxemburg (95), Frankfurt nad Mohanom (63) a Amsterdam (48). Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do Európskej únie aktíva za viac ako 900 miliárd libier, zatiaľ čo poisťovne a správcovia aktív presunuli aktíva za viac než 100 miliárd libier.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Tvrdý brexit môže zdražieť slovenský export o 13 percent
8. 2. 2019
Slovenská Kia v minulom roku vyviezla do Británie takmer 50-tisíc áut, a to predovšetkým obľúbený model Sportage. Už o niekoľko mesiacov si však Briti za tento model zrejme priplatia. Ako totiž ukazuje najnovšia analýza Národnej banky, vývoz do Spojeného kráľovstva sa v prípade tvrdého brexitu kvôli clám a iným novým reguláciám predraží približne o 13 percent a najviac na to doplatia práve autá.
Aj to je dôvod, pre ktorý nás odchod Británie z Európskej únie zasiahne najviac z V4. Nové náklady spojené s exportom by totiž u nás dosiahli 0,65 percenta HDP, v Maďarsku iba 0,39, v Poľsku 0,51 a v Česku 0,59. Najväčším problémom pritom nie sú ani tak samotné clá, ale predovšetkým takzvané netarifné bariéry. Tými sú všetky prekážky, ako napríklad rôzne normy, administratívne procedúry či zvýhodňovanie domácich producentov. Práve tie sa podľa Národnej banky v posledných rokoch rozmáhali, a to najmä v automobilovom priemysle.
Francúzsko obchodom prikázalo povinnú maržu na predaj jedla
6. 2. 2019
Nátierka Nutella, plesňový syr Président, pastis Ricard a káva Carte Noire sú medzi značkami, ktoré vo Francúzsku zdražejú. Nový zákon totiž obchodom nariaďuje, aby si od 1. februára k cenám pripočítali najmenej desaťpercentnú maržu. Mnoho produktov privátnych značiek vo Francúzsku by však mohlo, naopak, zlacnieť a vláda sa týmto spôsobom snaží pomôcť menším výrobcom.
Existujú obavy, či bude nový zákon fungovať tak, ako sa predpokladá. Desaťpercentná marža znamená, že jedlo alebo nápoj, ktoré sa doteraz predávali za euro, musia po novom stáť 1,10 eura. Podľa francúzskych médií však nevzrastú všetky ceny rovnako. Nová legislatíva dopadne na supermarkety a hypermarkety viac ako na malé lokálne obchody, píše britská BBC. Niektoré veľké obchody totiž ponúkali populárne značky za ceny blížiace sa alebo rovnajúce sa nákladom. Dôvodom je zúrivá cenová vojna v snahe prilákať čo najviac zákazníkov.
Stred Európy sa spája. Elektrina má zlacnieť
4. 2. 2019
Národné regulačné úrady Nemecka, Rakúska, Poľska, Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska požiadali prevádzkovateľov prenosových sústav a organizátorov trhov o začatie projektu prepojenia denných trhov s elektrinou. Súčasný systém cezhraničného obchodovania s elektrinou je totiž zdĺhavý a komplikovaný. Situáciu má zmeniť takzvaný market-coupling – ten zásadne zjednoduší proces obchodovania a dopomôže aj k zblíženiu cien susedných trhov. Podľa analytikov sa však cien pre domácnosti zásadne nedotkne.
Ak dnes chce firma dopravovať elektrinu z Nemecka do Česka, musí absolvovať niekoľko krokov. Okrem elektriny, ktorú nakúpi v Nemecku, musí v aukcii nakúpiť aj takzvanú cezhraničnú kapacitu z Nemecka do Česka. Keďže táto kapacita je limitovaná, aukčná kancelária ponuky obchodníkov zoradí od najvyššej po najnižšiu cenu. Následne začne v tomto poradí kapacitu prideľovať, až kým ju neminie. Ak niekto chcel nízku cenu, kapacitu nemusí dostať vôbec. A aby to nebolo všetko, po získaní kapacity ju obchodník musí ešte navrhnúť správcom prenosových sústav. Takže to, že ju má, ešte nemusí znamenať, že ju aj využije. Podobne je to na poľských aj rakúskych hraniciach.
alianska ekonomika skĺzla do recesie
1. 2. 2019
Talianska ekonomika vykázala vo štvrtom štvrťroku pokles o 0,2 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacmi. Oznámil to dnes taliansky štatistický úrad ISTAT. Hrubý domáci produkt (HDP) sa znížil už druhý kvartál za sebou, takže tretia najväčšia ekonomika eurozóny sa ocitla v recesii. V treťom štvrťroku klesol HDP Talianska oproti predchádzajúcemu kvartálu o 0,1 percenta.
Medziročne sa výkon talianskej ekonomiky ale ešte zvýšil, a to o 0,1 percenta. Prepad bol vo štvrtom štvrťroku však prudší, než sa očakávalo. Analytici v ankete agentúry Reuters odhadovali pokles o 0,1 percenta v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom a medziročný rast o 0,3 percenta. Štatistika je zlou správou pre taliansku vládu, ktorá prevzala vedenie krajiny v júni minulého roka. Hospodárstvo spomaľovalo od začiatku roka 2017 a v poslednej dobe je zasiahlo aj spomalenie rastu ekonomiky najdôležitejších obchodných partnerov Talianska, čo je Čína a Nemecko. Kritici tvrdia, že kabinet situáciu ešte ďalej zhoršil spormi s Európskou úniou o daňovú politiku, ktoré oslabili dôveru trhov, zvýšili krajine náklady na pôžičky, a poškodili tak ekonomiku. Za celý minulý rok talianska ekonomika vzrástla o jedno percento. O rok skôr predstavoval jej rast 1,6 percenta.