Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
Návrh na montáže a údržbu nového zariadenia sa stratí už pri preberacom konaní.
Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.
Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a úspech
Kto chce mať úspech, musí postupovať v úplnom rozpore s očakávaniami o správaní sa úspešnej osoby.
Kto chce nahor, musí najskôr ohnúť chrbát nadol.
S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak sa súdiš, zver svoj prípad len bohatému právnikovi.
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)