Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
ECB nechala základný úrok na rekordnom minime 0,75 percenta
10. 4. 2013
ECB ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na rekordnom minime 0,75 percenta.
Finančné trhy dúfajú, že urobia lepšiu predstavu o tom, či sa banka pripravuje na zníženie úrokových sadzieb v najbližších mesiacoch, aby tak pomohla eurozóne vymaniť sa z hospodárskej recesie.
ECB sa bude snažiť uistiť finančné trhy, že záchrana Cypru pred štátnym bankrotom neprehĺbia dlhovú krízu v eurozóne.
Daň z vkladov ako na Cypre sa inde nezopakuje
18. 3. 2013
Jednorazové zdanenie bankových vkladov na Cypre za finančnú pomoc od eurozóny je unikátnym opatrením, ktoré sa už nebude opakovať.
Ubezpečujú o tom európski predstavitelia.
Snažia sa tak udržať dôveru v európsky bankový sektor a rozptýliť obavy, že ak je možné pripraviť bankových klientov o časť vkladov na Cypre, môže sa to stať v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie.
Na Cypre oznámenia dohody o zdaňovaní vkladov vyvolalo masívne vyberanie hotovosti z bankomatov. Banky už ale urobili kroky k tomu, aby boli na účtoch zmrazené sumy zodpovedajúce dani.
Ministri financií krajín eurozóny sa dohodli na programe pomoci Cypru v objeme až desiatich miliárd eur. Cyprus v rámci dohody musí vybrať jednorazovú daň 9,9 percenta z bankových vkladov nad 100 000 eur a 6,75 percenta z nižších vkladov.
Úspornejšie autá môžu v EÚ vytvoriť tisíce pracovných miest
18. 3. 2013
Navrhovaná európska smernica o spotrebe motorových vozidiel by mohla pomôcť vytvoriť 400 tis. pracovných miest a ušetriť únii desiatky miliárd eur ročne v nákladoch na pohonné látky.
Úspornejšie autá a dodávky by EÚ dokázali ušetriť palivové náklady vo výške 57 až 79 mld. eur ročne.
Efektívnejšie spaľovacie motory, ako aj hybridné a elektrinou poháňané automobily by mohli v Európe vytvoriť 356 až 443 tis. pracovných miest. Podľa optimistického scenára by výmena všetkých áut v Európe za úspornejšie do roku 2030 mala spotrebiteľov stáť o 46 mld. eur viac ako v súčasnosti, zároveň by sa však na palive ušetrilo 79 mld. eur, vďaka čomu by bolo ročne k dispozícii o 33 mld. eur viac na podporu ekonomiky.
Malým firmám bude musieť štát platiť načas
13. 3. 2013
Oneskorenie platieb pre malé a stredné firmy sa má skončiť.
EK oznámila, že členské štáty EÚ v súlade so smernicou o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách musia do 16. marca začleniť smernicu o oneskorených platbách do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Orgány verejnej moci sú povinné uhrádzať platby za tovar a služby do 30 kalendárnych dní alebo, za veľmi výnimočných okolností, do 60 dní.
Nové opatrenia nie sú pre podniky povinné. Sú však povinné pre orgány verejnej moci.