Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemecko tlmí nádeje, že najmenšie mince zmiznú
27. 12. 2017
Pre obchodníkov a niektorých zákazníkov sú jedno- a dvojcentové mince príťažou, Carl-Ludwig Thiele, člen správnej rady nemeckej centrálnej banky, však tlmí nádeje, že najmenšie mince v dohľadnom čase zmiznú z obehu.
Krajiny ako Belgicko, Fínsko, Írsko a Holandsko síce zaviedli pravidlá pre zaokrúhľovanie cien, ale aj v nich obe mince zostali zákonným platidlom. O odstránení jednotlivých mincí sa môže rozhodnúť len v rámci celej eurozóny. „Podľa našich prieskumov chce väčšina obyvateľov jedno- a dvojcentové mince zachovať," uviedol Thiele. V Nemecku je teraz v obehu 34 miliárd jednocentových a 26 miliárd dvojcentových mincí. Pre štátny rozpočet sú výnosným obchodom. Zarába na nich na rozdiele medzi ich nominálnou a výrobnou cenou. V tomto roku mu ich vydávanie a vydávanie pamätných mincí prinieslo do rozpočtu 338 miliónov eur.
Únia oficiálne predĺžila ekonomické sankcie voči Rusku
22. 12. 2017
Európska únia vo štvrtok oficiálne predĺžila o ďalších šesť mesiacov hospodárske sankcie voči Rusku za jeho angažovanie v konflikte na Ukrajine. Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).
Európska rada tak formálne odobrila rozhodnutie premiérov a prezidentov členských krajín EÚ, ktorí sa na predĺžení sankcii do 31. júla 2018 dohodli minulý týždeň na summite v Bruseli. Sankcie boli prvýkrát prijaté 31. júla 2014 po ruskej anexii polostrova Krym a podpore Ruska pre separatistov na východe Ukrajiny. Odvtedy sa predlžovali každých šesť mesiacov. Zameriavajú sa na sektor financií, energetiky a obrany, ako aj oblasť tovaru s dvojakým použitím. Bránia tiež prístupu ruských bánk na trhy EÚ a obmedzujú dovoz určitých tovarov z Ruska do Únie. Zdroje RFE/RL, ktoré si neželali byť menované, uviedli, že viaceré krajiny vrátane Maďarska, Talianska a Slovenska mali k predĺženiu sankcií určité výhrady. Zhodli sa však na tom, že jednota EÚ v tejto veci je dôležitejšia a s predĺžením napokon súhlasili.
O vlastné kryptomeny začínajú mať záujem aj centrálne banky
19. 12. 2017
Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. O kryptomeny sa nezaujíma už len verejnosť a ekonómovia, čoraz väčšiu pozornosť získavajú aj u centrálnych bankárov. Dôvodom je prudký vzostup bitcoinu, ktorého hodnota v tomto roku stúpla o viac ako 1800 percent. Viaceré medzinárodné finančné inštitúcie sa tak začínajú zaoberať vytvorením alternatív, ktoré by mohli uspokojiť investičný dopyt. Uvádza sa to v najnovšom čísle odborného bankového časopisu Biatec, ktorý vydáva Národná banka Slovenska (NBS). Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. Hoci väčšina ich nevyhlásila za ilegálne, vydala varovanie pred ich používaním.
Odlišný prístup. "Kým niektoré banky vydali úplný zákaz používania kryptomien ako Čína a Bolívia, väčšina vydala varovanie pre finančných spotrebiteľov vrátane NBS, ktorá tak urobila v roku 2013," píše časopis. Napríklad japonská centrálna banka pripravuje novú reguláciu pre pranie špinavých peňazí zapracúvajúce kryptomeny alebo banky aplikujú existujúce regulácie v tejto oblasti na používanie kryptomien. Podľa štúdie Medzinárodného menového fondu (MMF) nie sú virtuálne meny v súčasnosti pre menovú politiku centrálnych bánk významné. "Situácia sa ale môže zmeniť, ak dôjde k širšiemu využívaniu týchto mien, keďže vzhľadom na ich limitovanú ponuku môžu vyvolať štrukturálnu defláciu. Prípadný nárast využívania kryptomien v porovnaní so štandardnými, centrálnou bankou emitovanými peniazmi, môže viesť k oslabeniu schopnosti centrálnej banky riadiť ekonomické cykly prostredníctvom menovej politiky," uvádza sa v Biatecu.
Vlastné kryptomeny. MMF uviedol, že by centrálne banky mohli reagovať na aktuálnu situáciu tak, že by vytvorili vlastné kryptomeny. Tie by boli garantované príslušnými centrálnymi bankami, spĺňali by však najdôležitejšiu výhodu kryptomien, a to priamu platbu medzi účastníkmi," píše sa v časopise. V štúdii sa ako príklad uvádza tzv. fedcoin, teda možná nová kryptomena americkej centrálnej banky Fed. Guvernér nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann však upozornil aj na možné riziká, ktoré by mohli takéto nové kryptomeny centrálnym bankám priniesť. "Takáto kryptomena bude pre finančného spotrebiteľa bezpečná, keďže ju môže mať uloženú priamo v centrálnej banke. V prípade ďalšej finančnej krízy v budúcnosti to ale môže mať za následok ešte väčšie finančné otrasy, keďže spotrebiteľ bude preferovať presun všetkých svojich prostriedkov z obchodnej banky do centrálnej banky, ktorá sa nemôže stať insolventnou," uvádza sa v Biatecu.Aktivity bánk. Významný postup v štúdii vlastnej kryptomeny urobila švédska Sveriges Riksbank s projektom eKrona, ktorý má byť pripravený do konca roka 2019. V Švédsku totiž významne klesá dopyt po obežive. Podobne sa kryptomenou zaoberá aj kanadská centrálna banka. "V prípade, ak by centrálne banky v budúcnosti pristúpili k tvorbe vlastného elektronického obeživa, znížila by sa značná časť nákladov na vydávanie a správu hotovosti, ktoré tvoria v rozvinutých krajinách jedno až dve percentá hrubého domáceho produktu a v rozvojových krajinách dokonca niekoľkonásobne vyšší podiel," uvádza sa v Biatecu. Centrálne banky by sa ale museli vyrovnať s anonymitou, ktoré kryptomeny poskytujú, a to práve v čase, keď sa upúšťa od emisií bankoviek vo vyšších hodnotách v záujme zníženia príležitostí na ich nelegálne používanie.
Schengen prispel k zdvojnásobeniu zahraničného obchodu Slovenska
19. 12. 2017
Prípadný rozpad Schengenu by mal na slovenskú ekonomiku viaceré následky. Uľahčenie cestovania za prácou alebo oddychom, ako aj zdvojnásobenie zahraničného obchodu. Takéto výhody má Slovensko vďaka existencii Schengenu.Jeho prípadný rozpad by tak mal pre slovenskú ekonomiku viaceré následky. Zhoršiť by sa mohla exportná konkurencieschopnosť krajiny, ohrozené by mohli byť aj pracovné miesta. Zhodujú sa na tom analytici.
Podľa analýzy UniCredit Bank CzechRepublic and Slovakia existencia Schengenu prispela k zdvojnásobeniu zahraničného obchodu Slovenska za posledných 10 rokov a vývoz sa po očistení o dovozy podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou.Členstvo v Schengene má pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku kľúčový význam aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej. "Okrem toho, že uľahčuje cestovanie za prácou v zahraničí či rekreáciou, znižuje náklady a čas, čím výrazne prispieva k fungovaniu jednotného trhu EÚ," konštatuje Muchová.Vyčíslila, že približne 76 % z celkového vývozu Slovenska smeruje do krajín schengenského priestoru a dovoz zo Schengenu na Slovensko predstavuje 52 % celkového dovozu do krajiny. Prijatie Schengenskej zmluvy ovplyvnilo slovenskú ekonomiku aj v ďalších smeroch. Ako uviedli analytici UniCredit Bank CzechRepublic and Slovakia, okrem umožnenia voľného pohybu osôb sa spustil aj pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Zmluva tak mala podľa nich vplyv na vznik závodov, rozvoj turistiky a maloobchodnej siete, ale aj na zamestnanosť.V prípade rozpadu Schengenu by pre slovenskú ekonomiku bol najvážnejším problémom spomalenie pohybu tovarov. "Celkové straty by záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepravovaného tovaru," uviedli analytici banky.Prípadné zrušenie Schengenu by malo podľa analytikov nepriaznivý vplyv aj na konkurencieschopnosť krajiny a mohol by sa spomaliť aj ekonomický rast. "Čo sa týka jednotlivých krajín, negatívne by to pocítil najmä slovenský vývoz do Nemecka, ktorý tvorí takmer 21 % celkového vývozu zo Slovenska. Podobne by to bolo aj v prípade Česka, kam SR vyváža 11,4 % z celkového vývozu," spresnila Muchová.Hranice by zhoršili dopravu do práce. Ohrozené by mohli byť aj pracovné miesta. "Ľudia, ktorí momentálne dochádzajú za prácou do zahraničia, hlavne do Česka a Rakúska, by pri prípadnom zrušení Schengenu mohli zvážiť svoje rozhodnutie pre zhoršenú dopravu do práce. Ak by sa rozhodli vrátiť na Slovensko, mohlo by isté obdobie trvať, kým by si našli novú prácu, čo by sa mohlo prejaviť na regionálnej nezamestnanosti," dodala Muchová.