Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ chystá finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy eur
12. 3. 2018
Európska komisia (EK) je pripravená poskytnúť Ukrajine v rámci finančnej pomoci ďalšiu jednu miliardu eur, uvoľnenie týchto prostriedkov však závisí od pokroku v realizácii hospodárskych reforiem. Oznámila to dnes EK. V najbližších dňoch má krajinu navštíviť šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová.
Vo forme pôžičiek a ďalšej výpomoci Európska únia už Ukrajine poskytla 2,8 miliardy eur. Akokoľvek Brusel Ukrajinu podporuje, skutočnosť, že boj Kyjeva s korupciou aj proces prepracovanie súdneho systému má niekoľko slabých miest, je pre neho dôvodom na obavy. Predstavitelia únie preto na Ukrajinu naliehajú, aby svoje záväzky splnila a reformy vykonala. Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis zdôraznil, že rozhodnutie poskytnúť krajine ďalšie prostriedky je prejavom odhodlania EÚ pomôcť jej. Ukrajine sa nepodarilo splniť všetky podmienky pre uvoľnenie poslednej splátky úverov vo výške 600 miliónov eur v rámci predchádzajúceho programu pomoci, ktorého platnosť skončila v januári. Štvrtý program finančnej pomoci, ktorý navrhla EK, musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.
EÚ môže prísť o desaťtisíce pracovných miest pre clá na oceľ
9. 3. 2018
Európska oceliarska federácia EUROFER tvrdí, že dôvody amerického prezidenta Donalda Trumpa pre zavedenie ciel na oceľ a hliník sú absurdné. A varovala, že tento krok by mohol pripraviť Európu o desaťtisíce pracovných miest.
Európska únia minulý rok vyviezla do USA približne 5,5 milióna ton ocele. Európski výrobcovia ocele majú obavy zo straty prístupu na americký trh, ale aj z toho, že Európu zaplaví oceľ z iných krajín. Podľa Eggerta "strata vývozu do USA spolu s očakávaným masívnym nárastom dovozu do EÚ by mohla stáť oceliarsky priemysel v Únii a s ním súvisiace odvetvia desaťtisíce pracovných miest." Zavedenie ciel podpísal vo štvrtok americký prezident Donald Trump. Clá vo výške 25 percent na dovoz ocele a 10 percent na hliník sa začnú uplatňovať približne o 15 dní. Kanada a Mexiko by mohli byť z tohto plánu vyňaté, ale to bude závisieť od výsledkov opätovného prerokovania Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).
Menej plastu v Európe. Štáty chcú spolupracovať
7. 3. 2018
Spotreba plastov na najstaršom kontinente stúpa. Európska únia tak hľadá riešenia na to, ako s touto surovinou ďalej pracovať. Donedávna štáty vo veľkom vyvážali recyklovaný odpad, ako napríklad papier či plasty, na ďalšie spracovanie do Číny. Odpad zo Západu sa však v Ázii hromadil, a tak od prvého januára tohto roku Čína príjem niektorých materiálov zastavila.
Peking, ktorý bol štyri roky prvým v množstve prijatého recyklovateľného materiálu, tak skomplikoval situáciu viacerým krajinám. V nadväznosti na toto rozhodnutie prišli poslanci z Európskej komisie s celoeurópskou stratégiou pre plasty. Jedným z najväčších problémov, s ktorými sa pracovníci v odpadovom priemysle zaoberajú, je ďalšie zaobchádzanie s plastmi. Ich výroba a následne aj spotreba v celom svete stúpajú rýchlejšie ako kapacita a ochota recyklovať ich. Donedávna mohli štáty túto surovinu prevážať do Číny, kde bola ďalej spracovaná, tá však už odmieta byť skládkou odpadu zo Západu. Krajiny, ktoré boli od tohto exportu závislé, tak musia hľadať iné riešenia.
V napredovaní za Úniou sme spomalili
5. 3. 2018
Rýchle dobiehanie krajín Európskej únie sa na Slovensku skončilo v roku 2010 a odvtedy napredujeme iba pomaly. Na to, aby sa tento stav zmenil, sú potrebné ďalšie štrukturálne reformy, a to hlavne v oblasti trhu práce a školstva. Situácia v krajinách Únie sa podľa ekonómov totiž mení, a ak čím skôr nezareagujeme, tempo konvergencie sa ešte spomalí až zastaví. Na nedávnom diskusnom fóre Dobehne tiger do cieľa? sa o potrebných reformách rozprávali poprední slovenskí ekonómovia, ako aj riaditeľ výskumného inštitútu fínskej centrálnej banky Iikka Korhonen. Hospodárske noviny prinášajú najdôležitejšie závery z diskusie.
Ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková upozornila, že „makroekonomicky sa nám veľmi darí, avšak neprejavilo sa to v tých oblastiach, ktoré bežný občan vníma: stav školstva, verejnej správy a podobne. Sú to oblasti kľúčové na zlepšenie ďalšieho dobiehania.“ Kvalita verejných inštitúcii je však zásadná aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia či prilákanie ďalších investícií zo zahraničia. No a práve tie sú pre slovenskú malú, a preto otvorenú ekonomiku obzvlášť dôležité a môžu byť kľúčom k ďalšiemu rozvoju. Na diskusnom fóre sa intenzívne hovorilo aj o nelichotivom stave súdnictva a vymožiteľnosti práva. Jednou z vecí, ktoré slovenských podnikateľov trápi najviac, je práve školstvo, v súčasnosti totiž chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Dôležitosť reforiem v tejto oblasti podčiarkli aj účastníci diskusného fóra. Riaditeľ odboru makroekonomických analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky Branislav Žúdel považuje za potrebné, aby sa zvýšil počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Panelisti poukázali aj na potrebu výrazne zvýšiť kvalitu vysokých škôl, aby nám mladí ľudia neodchádzali študovať a neskôr pracovať do zahraničia.