Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Trvalo to 16 rokov. A Nemci splnia „zákon“ eurozóny
30. 8. 2018
Ide o kľúčové kritériá, aby krajina mohla vstúpiť do eurozóny. Zároveň o podmienky, ktoré by mala spĺňať aj naďalej, aby neboli jednotlivé štáty pre menovú úniu hospodársky rizikové. Napriek tomu jedno z maastrichských kritérií, a to pomerne kľúčové, najdôležitejší štát Európy doteraz nedodržiaval. Výšku dlhu pod 60 percent HDP. Aktuálne Nemecko ohlasuje obrat. Prvýkrát po 16 rokoch ho splní. Naposledy sa mu to podarilo v roku 2002, keď euro išlo do obehu.
„Dlh nemeckých verejných financií klesne pod 60 percent hrubého domáceho produktu skôr ako v doteraz predpokladanom roku 2019,“ povedal nemecký minister financií Olaf Scholz. Teda, v preklade, už tento rok. Jedným z dôvodov je priaznivý ekonomický vývoj. V druhom štvrťroku tohto roka krajina medziročne vzrástla takmer o dve percentá, pričom Nemci vyprodukovali počas prvých šesť mesiacov prebytok 48,1 miliardy eur. Motor Únie je bez deficitného hospodárenia od roku 2014. Vlani vykázala prebytok 1,3 percenta HDP, čo je historicky jej najlepší výsledok. „Celkovo sa väčšine krajín Únie darí zmenšovať svoj dlh, pričom by jeho znižovanie v pomere k HDP malo naďalej pokračovať,“ konštatovala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Vlani pritom toto kritérium nesplnilo v rámci eurozóny 12 z 19 členských štátov. Slovensko patrí medzi ten zvyšok, ktoré majú zadlženie v poriadku. Písal sa rok 2002. Slovensko sa tešilo zo zisku premiérového zlata na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Nemci sa zase mohli pred 16 rokmi naposledy tešiť z verejného dlhu menšieho ako 60 percent hrubého domáceho produktu. Vyzerá to tak, že jedna z najsilnejších ekonomík sveta sa pod magickú hranicu 60 percent znova približuje. Minimálne nemecký minister financií Olaf Scholz je o tom presvedčený.
Prvá zásielka amerických inteligentných bômb dorazila do Európy
30. 8. 2018
Prvá z troch veľkých zásielok presne navádzanej leteckej munície z USA dorazila do Európy. Na dodávky inteligentných bômb čaká 11 členských krajín NATO vrátane Česka a tiež partnerské Fínsko. Muníciu kvôli úsporám nakupujú spoločne prostredníctvom aliančnej agentúry NSPA.
Agentúra dostala z USA prvú dodávku laserom navádzanej munície vzduch-zem za zhruba 20 miliónov dolárov, informoval v stredu spravodajský portál iDNES.cz. Ide väčšinou o bomby GBU-31 určené pre vzdušné sily Belgicka a Dánska. Ďalšie dve veľké dodávky majú nasledovať neskôr. Podľa námestníčky generálneho tajomníka NATO má táto iniciatíva vyriešiť problémy, s ktorými sa spojenci v Aliancii stretli prvýkrát počas leteckých úderov v Líbyi v roku 2011. "Keď niektorí spojenci vyčerpali svoje zásoby munície, zistili, že je neuveriteľne ťažké nasadiť (do operácie) iné zbrane," skonštatovala. Spoločný nákup prakticky zhodnej munície 11 spojencov má takéto nedostatky odteraz eliminovať, keď umožní v prípade potreby počas leteckých operácií či v prípade krízy vzájomné využívanie zásob munície. Má sa tým tiež znížiť závislosť európskych spojencov od leteckej dominancie USA. Práve Američania totiž museli v Líbyi spojencom na čele s Francúzskom vypomáhať pre chýbajúcu muníciu.
Európa opäť čelí nájazdníkom z Východu
29. 8. 2018
Podľa bývalého portugalského ministra pre Európu Bruna Maçaesa na brány Európy opäť útočia nájazdníci z Východu a cez celý kontinent sa valí vlna strachu. Európa má za sebou dlhú históriu podobných útokov a napríklad Mongolom sa tu hovorilo Tatári, čo je slovo odvodené od latinského výrazu pre peklo. Maçaes na stránkach Politica tvrdí, že správnou reakciou na podobné hrozby nie je zabarikádovať sa niekde v kúte, ale naopak sa vydať do sveta.
Za novodobých nájazdníkov môžeme považovať napríklad čínske spoločnosti, ktoré sa všemožne snažia o nákup "tých najlepších a najmodernejších firiem s novými technológiami z oblasti robotiky a umelej inteligencie". Európa sa proti nim začína aktívne brániť, čo je zrejmé napríklad z vývoja v Nemecku, kde vláda teraz zablokovala predaj spoločnosti Leifeld Metal Spinning s tým, že by ohrozoval bezpečnosť krajiny. A mechanizmy obrany proti korporátnym nájazdníkom z Východu sa snaží vybudovať aj celý rad ďalších krajín. "Potom je tu Rusko, ktoré v novom vojnovom umení priamo vyniká. Dobrým príkladom sú jeho pokusy o ovplyvňovanie výsledkov demokratických volieb. Mongoli sa spoliehali na svoje činy a na povesť, ktorá ich predchádzala, a podobne sa aj Rusko spolieha na to, že jeho akcie môžu byť relatívne obmedzené, ale často budia veľké ohlasy," píše Politico. Dobrým príkladom majú byť počítačové útoky, ktoré "šíria chaos". V neposlednom rade rastie tlak teroristov, ktorí sú schopní v Európe útočiť z vlastných základní pomocou aktivácie svojich buniek. Ľudia v Európe vnímajú dlhý zoznam podobných hrozieb, dozvedajú sa, že sa zatvárajú továrne kvôli konkurencii z Číny. Niektorí jasne vnímajú, ako sa kvôli imigrácie mení ich okolie či napríklad kvalita poskytovaných verejných služieb.
Zástupcovia SR pre Európsku prokuratúru
28. 8. 2018
Cieľom novovznikajúcej inštitúcie je posilniť boj proti korupcii v celej EÚ, vrátane Slovenska.
Dňa 19. júna 2018 bol v prvom čítaní schválený zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre. Slovensko tak bude mať zástupcov na Úrade Európskej prokuratúry, ktorý zabezpečí efektívnejšie dozorovanie nad trestnou činnosťou zameranou proti finančným podvodom v EÚ.
Vytvorí sa veľmi dôležitá a nezávislá nadnárodná inštitúcia, ktorá bude kompetentná nielen vyšetrovať, ale takúto činnosť aj reálne trestne stíhať a to bez ohľadu na hranice štátov. Je to opäť krok k vyššej miere efektívnosti, odhaľovania a stíhania predmetných protiprávnych konaní trestno-právneho charakteru s presahom vnútroštátneho práva.
Zoznam kandidátov SR na post európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora navrhnutých Ministerstvom spravodlivosti SR by po schválení zákona predložil vláde SR generálny prokurátor.