Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Česi budú pracovať menej
20. 3. 2019
Dobrá správa pre českých zamestnancov: politici ostatných veľkých strán sú ochotní hovoriť o nápade strany ČSSD skrátiť pracovný čas zo 40 na 37,5 hodiny týždenne. Zlá správa: nebude to hneď. Ešte nie v tomto volebnom období.
Prvý „výkop“ urobila sociálna demokracia na svojom zjazde tento mesiac. Ministerka práce Jana Maláčová tam hovorila o skrátení pracovného času na 37,5 hodiny, teda o pol hodiny denne. „Skrátenie pracovného času bude témou programových diskusií, ktoré v súčasnej dobe ČSSD chystá. Aby mohol byť výsledný návrh legislatívne schválený, budeme na to potrebovať v parlamente partnera. Tým, že sme súčasťou vládnej koalície, je logické, že debata musí prebehnúť v koalícii,“ odpovedala námestníčka ministerky Maláčovej Zuzana Jentschke Stöckelová. Argumentuje nastupujúcou digitalizáciou a tiež tým, že Česi pracujú na pomery EÚ veľa. Expertka na sociálnu politiku v strane ANO Radka Maxová je zdržanlivejšia. „Taký razantný zásah do pracovného procesu musí byť prerokovaný na tripartite. Bez toho to nie je priechodné,“ mieni Maxová.
Británia odchodom z EÚ spomalí
18. 3. 2019
Minulý týždeň sa na finančných trhoch niesol v pozitívnom duchu. Akciové trhy v Európe a v Spojených štátoch amerických testujú kľúčové rezistencie.
O pozitívnu náladu sa postarali správy o ďalšom pokroku v obchodných rokovaniach medzi USA a Čínou. Dohodu by už nič vážne nemalo ohroziť, avšak ďalšie smerovanie obchodných vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou bude závisieť od toho, ako bude Čína dodržiavať podmienky dohody. O zvýšenú volatilitu sa na európskych trhoch postarala séria hlasovaní ohľadne brexitu.
Dvesto miliónov je účet za tvrdý brexit
15. 3. 2019
Odchod Británie bez dohody by na našom hrubom domácom produkte spôsobil nemalé škody. Podľa spoločnosti Deloitte by sa totiž dlhodobo znížil o takmer 0,3 percenta, vinou čoho by naša ekonomika prišla celkovo o 207 miliónov eur. „Slovenská ekonomika brexit pocíti. Vo variante bez dohody by ročný hrubý domáci produkt klesol o 207 miliónov eur, respektíve tržby slovenských firiem by klesli o 529 miliónov eur. Z konkrétnych sektorov ovplyvní brexit negatívne najmä automobilový priemysel. Pokles tržieb by však pocítili aj firmy v ostatných odvetviach spracovateľského priemyslu, v odvetví činnosti v oblasti nehnuteľností, dopravy a ďalších odvetví,“ vysvetľuje David Marek, hlavný ekonóm spoločnosti.
Najtvrdšiu ranu by zrejme dostali firmy pôsobiace vo výrobnom priemysle, konkrétne automobilky. Tie by v prípade tvrdého brexitu mohli ročne prísť o viac ako 53 miliónov eur na tržbách. Zmeny by sa mali najviac dotknúť žilinskej Kie, pre ktorú je britský trh dôležitý. Ročne naň vyvezie zhruba 17 percent produkcie. Spoločnosť už v minulosti informovala, že prípadný výpadok bude zrejme riešiť preorientovaním sa na iné trhy. Výrazný dosah by pocítili pochopiteľne aj subdodávatelia, teda výrobcovia dielov a príslušenstva poskytujúcich dodávky. Negatívne by sa na našom výkone odrazil aj nižší výkon nemeckých a ďalších európskych automobiliek, ktoré takisto postihnú dosahy tvrdého brexitu. Z ďalších odvetví ovplyvní brexit aj odvetvie činnosti v oblasti nehnuteľností, výrobu kovových konštrukcií a výrobkov, výrobu gumových a plastových výrobkov, výrobu základných kovov, hutnícke spracovanie kovov, zlievarenstvo a ďalšie odvetvia.
Británia musí odísť z Únie najneskôr do eurovolieb
13. 3. 2019
Spojené kráľovstvo musí opustiť Európsku úniu dovtedy, kým voliči z členských krajín nezvolia nový Európsky parlament (EP). Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker to uviedol v liste predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Voľby do EP (tzv. eurovoľby) sa budú konať v dňoch 23. - 26. mája.
Tlačová agentúra Reuters uviedla, že Juncker v liste informoval Tuska o najnovších rokovaniach s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Tie boli zamerané na odstránenie prekážok, ktoré doteraz bránili britským poslancom schváliť dohodu o riadenom brexite, podľa ktorej Británia opustí Úniu 29. marca. Mayová v pondelok v noci, po rokovaniach s Junckerom na pôde EP v Štrasburgu, na poslednú chvíľu dosiahla "právne záväzné zmeny", ktoré by mali umožniť britským zákonodarcom odobriť tzv. rozvodovú dohodu. Nie je však jasné, či tieto zmeny váhajúcich britských poslancov presvedčia, aby za ňu aj zahlasovali. Ak sa tak nestane, hrozí scenár "tvrdého brexitu" alebo krátky odklad vystúpenia z EÚ.